na listinu maródov. Nie hociakých, lež dlhodobých. Hlavne presuny našich hráčov do Bratislavy sa nejakej nadpozemskej sile akosi nepáčia. Viacerí si ani poriadne nevychutnali nový dres a už sa začali nedobrovoľne túlať po nemocniciach. Menoslov péenkárov napĺňa aj Jozef Gáspár (na fotografii).

Tento 23-ročný obranca, rodák z Krásnohorského Podhradia, futbalovo vyrastal v Rožňave. Jeho kvalitná hra neunikla lanárom z Ličartoviec a tak sa ocitol v druholigovom tíme Steel Trans. Tam si odkrútil dve sezóny a keďže patril medzi opory so stabilnou výkonnosťou, zákonite prišla ďalšia zmena dresu, teraz už naozaj vážna a významná doplnil káder Interu Bratislava. Tam odišiel pred rokom v zime. V jarnej časti stačil odohrať jedenásť superligových stretnutí, plnými dúškami pil z radosti spôsobenej ziskom majstrovského titulu i Slovenského pohára. Potom sa začala príprava na nový ročník a bác! Jozef skončil s futbalom a stal sa rekonvalescentom. "V júli lanského roka som si zlomil kostičku v priehlavku. Nebolo by to také komplikované, ale lekári na to prišli neskoro, až v januári. Na röntgenovej snímke nebolo nič vidno, podstúpil som polročné liečebné procedúry na mäkké časti. Až z cété vyšetrenia sa zistilo, že mám zlomenú navikulárku v priehlavku." Gáspárovi sa to prihodilo v prípravnom zápase v Rakúsku. "Bol to šľapák a ja som naň takto doplatil," riekol smutným hlasom. V januári absolvoval operáciu, lebo inak by sa mu kostička nezrástla. Dostal na dvanásť týždňov sadru, akurát včera mu ju dávali dolu. Keby bola diagnóza hneď presná, biely krunier by nosil len 6 týždňov a bolo by to už azda aj v poriadku. "Takú dlhú absenciu som ešte nemal a dúfam, že už ani nebudem mať."

Ak mu to možnosti dovolia, snaží sa chodiť na zápasy svojho klubu, s ktorým ho viaže zmluva ešte na dva roky. Bol aj v Prešove, ale nie je to príjemné na diaľku stískať prsty a byť bezmocný. Stále je totiž v pozícii čakateľa na návrat. "Robím cviky, ktoré môžem, aby som aspoň takto nevypadol z cviku. Chodievam pravidelne do posilňovne. Kedy však začnem s tréningom, to ešte neviem, nebavil som sa o tom s lekármi." Mimochodom, operovali ho v Košiciach. Niežeby neveril bratislavským odborníkom, ale tam by musel byť v poradovníku na voľný termín aspoň mesiac..."Nerád by som uponáhľal môj návrat na trávnik. V jarnej odvete si už určite nezahrám, budem rád, ak stihnem letnú prípravu," Jozefa, ktorého sme zastihli v jeho rodisku, sme ešte opáčili otázkou, či už niekedy vzhľadom na nepriaznivé okolnosti aj preklial svoj odchod z Ličartoviec do hlavného mesta? "Ťažko si môžem niečo vyčítať, takéto zranenie sa môže vyskytnúť hocikedy a hocikde. Navyše, nebola to iba moja vina, že sa tá maródka tak dlho vlečie."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.