Humenného, rodák z Ruskej Kajne. V jeho šestnásť kusovej kolekcii dominujú klasicky maľované vajíčka, ktoré doplnil tzv. madeirovými. "Maľovaniu vajíčok som sa začal sporadicky venovať už od svojich dvanástich rokov, intenzívnejšie až zhruba pred desiatimi rokmi, keď svoju históriu začala písať spomínaná výstava. Vzťah k tomuto druhu ľudového umenia mi vštepila, rovnako ako mojím sestrám, mama. Maľovanie vajíčok bol v našej rodine tradičným rituálom pred Veľkou nocou, zaspomínal si M. Pasternák. Maľovanie vajíčok klasickým spôsobom, špendlíkovou hlavičkou namočenou do roztopeného včelieho vosku, si vyžaduje nielen pevnú ruku, fantáziu a čas, ale najmä veľa trpezlivosti. Zložitejšie vzory si Michal Pasternák predkresľuje na plné, nevyfúknuté, vajíčko. Omaľovanie jedného vajíčka mu trvá od 15 minút až do celej jednej hodiny, ba i dlhšie. "Vajíčko musí mať izbovú teplotu a včelí vosk nesmie byť veľmi, ale ani slabo zohriaty. Na maľovanie klasickým spôsobom sú najvhodnejšie biele vajíčka, tých je však v ostatnom čase nedostatok. Pomerne veľa času zaberie proces získavania farebnosti vzoru. Vajíčko s namaľovaným vzorom, spomínaným včelím voskom, začínam farebne dotvárať ponáraním do farby, od najsvetlejšej po najtmavšiu, pričom zo vzoru zotieram postupne vosk, podľa toho akej farby chcem mať tú ktorú jeho časť, zohriatou handričkou. Nakoniec vajíčko vyfúknem a prelakujem priesvitným lakom. Mojou najobľúbenejšou farbou, používam anilínové, je modrá v kombinácii so žltou a červenou. Stane sa, že pri vyfúkovaní vajíčko praskne, ale s tým vždy rátam a takýto neúspech ma nedokáže rozčúliť ani odradiť, dodáva s úsmevom. Odkedy sa tejto záľube venuje intenzívnejšie, na svoje "konto si zapísal okolo tisíc kraslíc, ktoré väčšinou rozdal známym a príbuzným. V ostatných štyroch rokoch zdobí vajíčka aj tzv. madeirovým vzorom a vyškrabávaním. Používa pri tom špeciálny malý pilník, skalpel a britvu. "Na deviatom ročníku súťažno - predajnej výstavy v našom múzeu sa síce prezentujú len traja muži, ale v regióne horného Zemplína je ich oveľa viac. Pre mňa z nepochopiteľného dôvodu svoju prácu, svoje umenie, skrývajú za mená svojich manželiek, či dcér. Myslím si, že priznať sa k takejto záľube, nie je pre muža hanbou. Ja osobne to tak nevnímam a nehanbím sa priznať ani k ďalšej z mojich, pre muža netypických, záľub, krížikovej vyšívke. Veľmi rád pracujem v záhradke a s drevom, som totiž vyučený stolár. Mojou veľkou túžbou je klasickým spôsobom vymaľovať ak nie pštrosie, tak aspoň husacie vajce. Zatiaľ som však nemal šťastie pozhánať ich, ale verím, že sa mi to raz určite podarí. Vymaľované pštrosie vajce si viem už teraz živo predstaviť, načrel do svojich snov Michal Pasternák. O tom, že jeho kraslice majú "šmrnc svedčia aj ocenenia zo spomínanej výstavy. Zo skromnosti o nich nechcel hovoriť, ale nakoniec prezradil, že asi trikrát bola jeho kolekcia medzi päticou najkrajších. Svoje poznatky by rád odovzdal aspoň jednému zo svojich detí. Nateraz Miško a Dominika ešte nie sú vo veku, ktorý je vhodný na zaúčanie do tajov tejto ľudovoumeleckej tvorby, ale ak povyrastú, určite sa im svoje poznatky pokúsi odovzdať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
