Donoval nám všetko ochotne ukázal a čo to o výrobkoch zo syra aj prezradil.
Oštiepky, ktoré patria medzi tradičné výrobky zo syra, boli kedysi aj platidlom. Vyplácali sa nimi ovčiari a žiadané boli aj na trhu. Oštiepky majú charakteristický vajcovitý tvar a vyrábajú sa z čerstvého ovčieho syra. Hruda syra sa natlačí do drevenej nádoby tlačiara, ktorý zároveň predstavuje aj odmerku. Potom sa v dlaniach sformuje hruda, ktorá sa dá zapariť do horúcej vody. Na oštiepky boli špeciálne drevené formy. Tieto si vyrezávali buď bačovia a valasi sami, alebo ich robili dedinskí rezbári. Z formy putuje oštiepok do rôsolu, čo je prevarená slaná voda a tam odpočíva zreje 8 12 hodín. Môže sa jesť čerstvý, alebo údený. Zo zvyškov syra sa zvykli robiť aj rozmanité figúrky zvierat. Na salaši pri Čiernom Balogu pripravili denne 20 30 oštiepkov a niekoľko kohútikov i sliepočiek.
Zatiaľ čo oštiepky si doma určite vyrábať nebudeme, domácu bryndzu si môže urobiť každý. Bryndza to je vlastne najrozšírenejší spôsob konzervovania ovčieho syra. Po jeho vykysnutí spoznáme to tak, že je v ňom už dostatok dierok syr pokrájame na menšie kúsky, posypeme ho soľou a ručne vymiesime na kašovitú hmotu. Môžeme si pomôcť aj mlynčekom na mäso. Niekde sa do takejto bryndze pridávala aj nadrobno nakrájaná cibuľka, či pažítka a zvyčajne sa uskladňovala natlačená v drevených geletkách. Vrch sa potrel maslom, alebo masťou, niekedy sa len tak uzavrel dreveným vekom a zaťažil kameňom. Správne vyrobená a dobre uskladnená bryndza vydržala celú zimu. Okrem toho, že sa z nej varilo, považovali ju v 18. storočí aj za zázračný liek, ktorý pomáhal pri najrôznejších chorobách. Do takejto liečivej bryndze sa zvykla pridávať potlčená materina dúška s ďalšími aromatickými bylinami a primiešavalo sa do nej aj víno. Zaujímavé je to, že hoci výroba bryndze nie je originálna slovenská a dostala sa k nám prostredníctvom pastierov kolonizovaných na valašskom práve v 14. storočí, práve na našom území sa stala hlavným produktom chovu oviec. Vyrábalo sa jej oveľa viac, ako sa jej stihlo spotrebovať v domácnostiach, a tak sa stala výhodným obchodným artiklom. Postupne sa na Slovensku rozvinula aj remeselná a priemyselná výroba bryndze a dnes už má táto pochúťka z ovčieho syra svoje pevné a nezastupiteľné miesto v kuchyni všetkých našich gazdiniek.
Bryndzovka
2 l vody, 6 zemiakov, 200 g bryndze, kyslá smotana, sekanička z 1 vajca a 100 g hrubej múky, lyžička masla, rasca.
Postup: V slanej vode uvaríme zemiaky. Pripravíme sekaničku z rezancového cesta. Keď sú zemiaky takmer mäkké, zavaríme cestovinu. Z vývaru odoberieme za naberačku do nádoby a rozhabarkujeme bryndzu a smotanu. Pridáme do polievky, už nevaríme. Pridáme maslo.
Bryndzový posúch
350 g hladkej múky, 1 dl mlieka, olej, kvások, vajce, soľ, bryndza.
Postup: Z 350 g hladkej múky, 1 dl mlieka, trochu oleja, vykysnutého kvásku z 20 g droždia, 1 vajce a soli vypracujeme vláčne cesto, ktoré necháme na teplom mieste vykysnúť. Potom ho rozotrieme na vymastený plech, potrieme bryndzou rozrobenou s kyslou smotanou a rascou, posypeme opraženou slaninou a upečieme do ružova. Podávame s mliekom.
Demikát
Chlieb, bryndza, cibuľa, maslo, sladká smotana.
Postup: Do misy na polievku nakrájame na tenké plátky chlieb a pridáme bryndzu. Podľa ľubovôle možno pridať i nadrobno pokrájanú cibuľku, pažítku alebo kôpor. Všetko zalejeme vriacou vodou a necháme chvíľu postáť. Na zjemnenie chuti pridávame kúsok masla a lyžicu sladkej smotany. Demikát pripravovali často a bol obľúbený najmä v oblastiach, kde sa chovali ovce.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
