Zástancovia jedného z psychoterapeutických smerov tvrdia, že každý z nás má vo svojom JA tri zložky rodiča, dospelého a dieťa.
Rodič v nás sa správa podobne, ako sa správali naši vychovávatelia. Môže sa na nás či na druhých hnevať, vyčítať, pomáhať, kontrolovať alebo všetko spolu. Je to ten známy "zdvihnutý prst" s konštatovaním, čo je a čo nie je správne.
Dospelý v nás sa správa rozumne a zrelo. Zaujíma sa o fakty, počíta s nimi. Rozhoduje sa podľa toho, čo považuje za správne.
Dieťa v nás sa správa podobne, ako sme sa správali, keď sme boli deťmi. Je hravé, spontánne, nedomyslí si veci do dôsledkov.
Všetky tri zložky sa môžu navzájom dopĺňať. Pri komunikácii je dôležité uvedomiť si, z akých stavov JA hovoríme a reagujeme či z rodičovského, z dospelého alebo detského.
Pri tzv. paralelnom prenose reaguje oslovený z rovnakého stavu JA, z akého sa naňho obrátil jeho partner. Ako dospelý napríklad poviem: Je čas ísť na obed. Partner na to rovnako odpovie Áno, mám hlad. Je to nekonfliktná, avšak nie vždy plodná forma komunikácie.
Partner však môže odpovedať aj tzv. krížovým prenosom, čiže na vyzvanie dospelého zareagovať detským výrokom: Nemôžem obedovať, neviem, čo skôr! Mohol by však zvoliť aj rodičovský tón: Koľkokrát som ti povedal, že o 12. hodine je na obed skoro... Pravdepodobnosť konfliktu sa tým, samozrejme, zvyšuje. Krížový prenos je teda zväčša konfliktný a vedie k poruchám. Je tu však možnosť presunúť rozhovor spoločným úsilím na úspešnejšiu úroveň. Vopred vyslovené uznanie partnera zlepšuje šancu, že krížový prenos sa pretvorí a povedie opäť k novému paralelnému prenosu, teraz už na inej úrovni.
Problematika je, samozrejme, oveľa zložitejšia a presahuje rámec tohto článku. Z toho, čo sme uviedli však vyplýva, aké dôležité je venovať pozornosť jednotlivým úrovniam vzťahu v oblasti komunikácie. Viesť rozhovor totiž neznamená iba hovoriť, ale rovnako dobre a citlivo tiež počúvať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
