AKO SI ŽIJÚ ZNÁMI ĽUDIA
Prešov - "Pokiaľ má mesiac tridsať nocí, určite sa mi minimálne pätnásť krát sníva o Kyjeve," tvrdí o sebe Sergej Hudák, člen Divadla Alexandra Duchnoviča (DAD) v Prešove. 36-ročný Prešovčan tvorí prostredný článok trojklanu Hudákovcov, ktorých Prešovčania z divadla a médií poznajú.
Ako Rusín navštevoval základnú školu s vyučovacím jazykom ukrajinským, neskôr obdobné gymnázium na Dilongovej ulici v Prešove. V roku 1985 začal svoju profesionálnu hereckú dráhu v Divadle Alexandra Duchnoviča, pôsobí tu dodnes. Prestávku si dal akurát na ďalšie štúdium, ktoré absolvoval v rokoch 1990 v Kyjeve. Do Divadelného inštitútu Karpenka-Kareho, Sergeja spolu s bratom Michalom nasmerovali práve z DAD-u. "Do Kyjeva by som sa kedykoľvek vrátil, s Mišom sme o tom veľakrát uvažovali. Boli tam neuveriteľne skvelí ľudia vo výbornom a krásnom prostredí. Už počas školy nás to scelilo do toho čo teraz divadlo ponúka." Po skončení školy stretol svoju manželku Annu, ako sám hovorí na ulici "Oslovila ma a bola z toho osudová láska." Už osem rokov sa manželom Hudákovým darí vychovávať dcéru Sašku, štyri mesiace sa tešia zo syna Nikitu.
Sergej o sebe tvrdí, že je v podstate plachý človek "Divím sa, že vôbec na tých doskách som." V minulosti s bratmi úspešne pôsobil aj v country-folkovej skupine Žobráci. Aj v tejto súvislosti sme sa pýtali, či tak ako mladší Michal nemal ambície venovať sa aj inej ako divadelnej činnosti. "S kolegami, s ktorými tvoríme zdravé jadro divadla sme si v minulosti povedali, že naším poslaním je misionárska práca." S DAD-om prinášajú kultúru do najzaostalejších dediniek na východe Slovenska, "Pretože vieme, že ju tam nikto nikdy v živote nedonesie. Veľmi dobrý pocit je vnímať odozvu týchto ľudí." Prezradil, že mal ponuky ísť pracovať do rozhlasu, ťahali ho aj na dosky Divadla Jonáša Záborského. "Povedal som si, niečo som s Mariánom Markom (súčasný riaditeľ DAD) začal a chcem to dokončiť. Verím, že toto divadlo dotiahneme do zdarného konca."
Za 15 rokov pôsobenia v DAD-e vystriedal na jeho doskách kvantum postáv. Zvykom režisérov je obsadzovať ho do rolí komediálnych. "Veľkú úlohu Neprebudeného mi dal Matúš Oľha." Napriek zvyku režisérov by si Sergej Hudák rád zahral aj "nejakú veľmi vážnu úlohu. Tá rutina sa mi tak trochu nepáči, aj keď som si na ňu zvykol." Prezradil, že jeho snom je zahrať si Shakespearovho Rómea "Urobiť Rómea ako nie veľmi atraktívny typ, žiadny playboy, to by sa mi teda páčilo."
Sergej Hudák ako otec tvrdí, že deti sú to najzlatšie čo na svete môže byť. "Druhýkrát prežívané otcovstvo, ktoré ma postretlo teraz prežívam oveľa viac ako pred ôsmimi rokmi." Saška je podľa otca strašne zlaté dievča. "Je tak trochu po mne, čo sa týka plachosti. Ťahá ju to aj ku gitare, rada a veľmi pekne spieva." O tom, čo bude z malého Nikitu, je v súčasnosti ťažké hovoriť. Meno mu vybral podľa syna kamaráta zo študentských čias v Kyjeve. "Akonáhle sa narodil, volal som do Kyjeva, kde pôsobí v hlavnej Ruskej dráme. Dimka bol z toho naozaj šťastný."
Na manželke Anne obdivuje jej neuveriteľnú tolerantnosť. "Divadelná práca prináša naozaj chvíle, počas ktorých by som mohol byť doma, ale sedím tu v klube." Pred tím ako ho oslovila na ulici a Sergej ju nespoznal, stretli sa v Kyjeve. "Bola tam na stáži počas štúdia. Chodili sme k nim na izbu, piekli pirohy." Ako povedal, s manželkou a deťmi konečne bývajú v štátnom jednoizbovom byte na sídlisku Sekčov. "Dostali sme ho po nespočetných striedaniach podnájmov." Manželka Anna je učiteľka. "Na margo toho sa mi žiada povedať, že nedokážem pochopiť to, že dvaja vysokoškolsky vzdelaní pracujúci manželia sa v tomto štáte nemôžu cítiť ani ako stredná vrstva." Sergejovi je veľmi divné, že je platovo aj s manželkou hlboko pod priemerom. Len mimochodom osedláva kvitnúcu, pieskovohnedú Škodu 120.
Čo okrem divadla Sergeja Hudáka baví? Od mladých čias hudba a les. "S bratmi sme mali na Ružíne svoju indiánsku osadu Red Lake - Červené jazero." Do lesa ho to ako vraví ťahá v každej voľnej chvíli, na akomkoľvek mieste, "Aj u svokrovcov v Chmeľovej len do lesa a do lesa." Lásku k lesu spája aj s pôsobením v Žobrákoch. Pochválil sa, že okrem trampských piesní s bratom Mišom spievali a hrali i málo známe ukrajinské. "Dávali sme im trošku svetovejšiu formu. Vrhali sme ich medzi ľudí a mám dojem, že to malo úspech."
Autor: iva
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
