dopočula začiatkom sedemdesiatych rokov, keď sa stal členom známeho Modusu a neskôr aj jeho šéfom. V spoločnosti vtedajších slovenských megaosobností Mariky Gombitovej, Mira Žbirku, či Laca Lučeniča chŕlil Modus jeden hit za druhým a vyhral aj Bratislavskú lýru. Po odchode spomínaných osobností však už kapela nikdy nedokázala nadviazať na zašlú slávu. Po jej rozpade sa Janko Lehotský načas odmlčal, avšak v súčasnosti sa opäť venuje koncertovaniu a natočil aj dve sólové platne "Čiernobiely svet" a minulý rok aj "Prví a poslední".
Tento muž s piatimi krížikmi na chrbte pôsobí veľmi pokojným dojmom nielen na pohľad, ale aj v reálnom živote. Dokonca sa už ani nepamätá na to, kedy sa naposledy rozčúlil.
"Teraz som v takej pohode, že som doslova "sčúlený"... Keď som ale nazlostený, zabudnem aj na to, čo ma dokáže rozčúliť. Nazlostím sa, chvíľu sa hnevám, no potom je už dobre. Okolo seba mám veľmi milých ľudí, a preto to už takmer ani nedokážem. Keď však už vážne príde niečo také, snažím sa, aby na to ostatní neprišli."
Okrem manželky a rodiny má rád aj zvieratá, pričom v živote vystriedal niekoľko psíkov, ale chvíľu si potrpel aj na papagáje, či andulky. Ako sa nám člen siene slávy slovenskej hudobnej akadémie priznal, má len také "pohľadové" neresti. V praxi to znamená, že sa hocikde a hocikedy vždy rád pozrie za peknou babou. Čím má však viac rokov, musí sa na tieto slečny pozerať z iného uhla... Pri tejto príležitosti si zaspomínal aj na fanynky, ktoré mal Modus v časoch svojej najväčšej slávy. So šibalským úsmevom však tvrdil, že na hotelovú izbu si ich nebrali. Po koncertoch vraj bol rád, že vôbec žije.
"Fanynky patria k úspešným kapelám a aj my sme mohli zažiť ich priazeň. Ak chceli autogram, tak som sa nebránil. Ale ak niečo viac, bolo to horšie..."
Teraz vraj Janko Lehotský prežíva omnoho príjemnejšie obdobie, keďže má viac času na rodinu, seba i svoje záľuby. Milý relax je preňho byť s vnučkou, ktorá býva spoločne s rodičmi v Prahe. S aktívnym využívaním voľného času nemal problémy. Ako hovorí, nikdy nemal pevne stanovený režim dňa, a tak všetky životné (ne)zmysly trávil tak, ako prišlo. Myslí pritom aj na rodinu, s ktorou strávil dva týždne počas uplynulého leta na gréckych plážach.
"Dlho sme už s rodinou neboli pri mori a možno preto sme si to všetci pochvaľovali. Ináč úplne najďalej som bol asi v Austrálii a na východ vo Vietname."
Srdcovou záležitosťou päťdesiatnika Janka Lehotského je samozrejme hudba. Zo súčasných spevákov sa mu najviac pozdáva Janka Kirscher. Imponuje mu jej tvrdohlavosť a to, že si vždy ide svojou vlastnou cestou.
"Tá je síce ťažká, ale o to dlhšie bude trvať jej sláva. Z tých zahraničných obdivujem najmä Stinga, ktorého sledujem už od jeho začiatkov. Vo všeobecnosti mám rád spevákov s bluesovým nádychom ako napr. Eric Clapton alebo Ray Charles."
Ten je jeho absolútna jednotka, pričom ešte za socializmu navštívil aj jeho vypredaný koncert v pražskej Lucerne. Lístky naň mu pomohol zohnať kolega Petr Janda.
"Sledoval ho z desiateho radu a dokonca sa mi od neho podarilo vypýtať si aj autogram. Odvtedy snívam, aby sa mi naskytla príležitosť hrať ako Ray na štyri mikrofóny s jedným big bandom. Vtedy som to videl prvýkrát v živote a bol to pre mňa nesmierny zážitok," pochvaľuje si muzikant, ktorý si zas pri monitorovaní "konkurenčnej" hereckej branže rád pozrie filmy s Harison Fordom, Al Pacinom, Meryl Streepovou a Dustinom Hofmannom.
Exkapelník Modusu nie je síce nejaký domáci kutil, ale od otca, známeho bratislavského herca, odkukal všetky fígle. S manželkou si radi vyjdu oddýchnuť na Liptov. "
Každá chalupa má čosi do seba. Máme však priateľov nielen na Liptove, ale po celom Slovensku. Takže keď sa nám zunuje jeden kút, idem do ďalšieho a nie sme preto pripútaný len na jedno miesto."
Od 20 rokov sa podľa vlastných slov naučil variť, pričom expertom je najmä na čínsku kuchyňu. Na zapitie mu dobre padne pohárik kvalitného červeného vína. Pravda, ak nemusí tesne potom vyraziť na cestu, pretože v takomto prípade si nikdy nedá ani len kvapku.
Janko je možno po otcovi aj známym humoristom. Raz sa mu podarilo na smrť vyľakať brata Juraja, ktorého kedysi pozval na kolaudáciu nového bytu. Vo vchode zinscenoval "story", že ho niekto spoza tmavého rohu chytil a začal biť.
"Samozrejme som sa trieskal sám. Brat si ale myslel, že ma niekto skutočne prepadol. Dosť zbledol a vyzeral tak, že som si ním mohol posvietiť..."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
