najvyššie orgány strany. Pred voľbami SDĽ mala na súčasné členenie podstatne iný názor.

Nové členenie, ktoré Mečiarova vláda urobila v roku 1996 jej prekážalo natoľko, že svoj názor naň zahrnula aj do volebného programu. Hodnotila ho v ňom takto: "Reforma miestnej štátnej správy bola spojená s novým územno-správnym usporiadaním SR. Nové okresy a kraje sa vytvorili bez hlbšej analýzy potrieb, bez širšieho konsenzu s opozičnými stranami a s občanmi, a to napriek tomu, že tieto opatrenia ďaleko presahujú časové pôsobenie súčasnej vlády. Navyše, uskutočnené zmeny voči spoluobčanom - príslušníkom národnostných menšín sú diskriminačné."

SDĽ dokázala pomenovať aj to, čo 8 krajov prinieslo: "Štátna správa sa občanovi nepriblížila, naopak, sa mu vzdialila."

Nutnosť urobiť skutočnú reformu verejnej správy podporuje aj tvrdenie SDĽ: "Doterajšími právnymi úpravami sa podarilo vo veľkej miere eliminovať občana z verejnej správy a upevniť byrokraticko-autoritatívny systém štátneho riadenia. Táto tendencia je protiobčianska, spoločensky nebezpečná a protiľudská."

SDĽ pred voľbami poznala aj riešenie, ktoré sa zaviazala uskutočniť: "Považujeme za nevyhnutné podrobiť kritickej analýze nové územnosprávne usporiadanie Slovenskej republiky a orgánov štátnej správy, vykonať nevyhnutné korektúry."

To, že súčasné členenie nemôže ostať, zdôraznila vo volebnom programe slovami: "SDĽ predloží odbornej verejnosti na diskusiu model verejnej správy so širšími právomocami nižších orgánov, nový model právomocí regionálnej samosprávy a obcí vrátane nevyhnutných zmien v súčasnom územno-správnom členení a územného pôsobenia regionálnej samosprávy."

V súčasnosti SDĽ zastáva myšlienku ponechať súčasné členenie Slovenska. Jej predseda Jozef Migaš nedávno povedal, že netreba podľahnúť snahám urýchliť reformu, "kým je nekonzistentná a nekomplexná".

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.