nedeľa otvára veľkonočný týždeň a prináša množstvo zvykov a obyčají.
V evanjelických kostoloch budú i počas Kvetnej nedele pokračovať v čítaní a spievaní pašií, s čím začali už počas predchádzajúcej predpašiovej Smrtnej nedele. Katolícki veriaci sa zajtra vyberú do kostolov s kytičkami bahniatok, ktoré u nás ako symbol zastupujú jeruzalemské palmové ratolesti. Kňazi bahniatka posvätia modlitbami, kadidlom a svätenou vodou. Tieto známe symboly jari tak získavajú, podľa presvedčenia našich predkov, magickú a liečivú moc. Po návrate z kostolov mnohí dodnes dávajú bahniatka za rámy obrazov svätcov či pod drevené hrady v dreveniciach - vraj príbytok spoľahlivo chránia pred živelnými pohromami, najmä pred úderom blesku. Posvätené konáriky bahniatok zvyknú ľudia dodnes počas búrok ukladať do okien, alebo kúsok hodiť do ohňa - tieto zvyky sú rozšírené takmer vo všetkých slovenských regiónoch. Niekde posvätené bahniatkové konáriky používajú na odymovanie chorých, prútikmi vyháňajú dobytok a ovce na prvú jarnú pastvu a úlomky dávajú na zemiačniskách pri sadbe do prvej brázdy. Na Gemeri a v Novohrade zvyknú dodnes zaniesť z posvätených bahniatok i na cintorín na hroby predkov.
Už iba miestami však veria ľudia názoru, že práve počas čítania pašií na Kvetnú nedeľu možno objaviť skryté poklady, lebo vraj ich výskyt signalizujú na zemi zelené plamienky. Aj počas Kvetnej nedele konzumujú ľudia najmä na vidieku jedlá,ktoré majú magicko-prosperitný význam - ide najmä o rezance a šúľance posypané makom, ktoré symbolizujú túžbu po masívnych kláskoch a hojnosti - ľudia, pretože pôstne obdobie vrcholí, počas Kvetnej nedele zásadne nejedli mäso. I súčasní vidiečania si pozorne všímajú počasie šiestej pôstnej nedele - ak je na Kvetnú pekne, mala sa totiž úroda mimoriadne vydariť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
