Okolo Marsu bude opäť horúco. Už dnes vyšle americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) k Červenej planéte svojho posla
Do júla 2004 bude Odyssey skúmať geologické štruktúry na povrchu Marsu. V prvom rade pôjde o hľadanie zásob vody a zbieranie informácií o chemických prvkoch na povrchu planéty.
V nasledujúcich desiatich rokoch chce NASA uskutočniť ešte päť podobných projektov. Ak pôjde všetko podľa plánu, v roku 2003 pôjdu po stopách Odyssey dva diaľkovo ovládané roboty, ktoré budú zbierať vzorky pôdy.
Odyssey je časťou programu výskumu Marsu (MEP), ktorý sa začal v roku 1996 úspešnou misiou Mars Pathfinder. Na marťanskej orbite je ešte stále družica Mars Global Surveyor (MGS), ktorá vedcov neustále zásobuje prekvapujúcimi informáciami.
Odyssey vynesie do vesmíru raketa Boeing Delta II. Po dosiahnutí Marsu sa začne háklivá fáza tzv. aerobrakingu - sonda bude navádzaná na stále nižšiu obežnú dráhu. Dosiahne sa to tak, že satelit sa na svojej eliptickej orbite nakrátko pribrzdí o vrchné vrstvy atmosféry. Aaerobraking bude trvať asi týždeň, potom už sonda nabehne na svoju stacionárnu obežnú dráhu vo výške 120 až 400 km.
Potrvá ďalších 45 dní, kým na Zem dorazia prvé dáta. Počas asi 917-dňovej výskumnej misie bude Odyssey slúžiť aj ako komunikačné relé pre dva roboty NASA, ktoré by mali na Červenej planéte pristáť 2. a 20. januára 2004.
Hlavnou úlohou Odyssey však zostane vedecký výskum. Na to je sonda vybavená tromi zložitými meracími systémami. Prvý sa nazýva Thermal Emission Imaging System (THEMIS), druhý je spektrometer na zachytávania žiarenia gama (GRS) a tretí dostal meno Mars Radiation Environment Experiment (MARIE).
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
