olympijského výboru v Budapešti 16. júna 1995 v tajnom hlasovaní právo usporiadať prvé olympijské hry v novom tisícročí (medzi neúspešnými kandidátmi bol aj Poprad), sa pokúsim aspoň v krátkosti zhrnúť svoje dojmy. Z toho, kde som to vlastne bol, čo som videl, zažil a čo všetko na každom kroku pripomína, že sa do týchto končín oplatí prísť aj na krátku prehliadku.
V Utahu, ktorý je rozlohou jedenástym najväčším štátom USA, žije vyše dvoch miliónov obyvateľov, z toho v hlavnom meste spolu s aglomeráciou viac ako polovica. Táto hustá koncentrácia len do niekoľkých sídiel nemôže byť prekvapujúca, lebo väčšinu územia pokrývajú polopúšte alebo pohoria. I z toho dôvodu je v krajine veľmi málo stromov, ale celkovo prostredie svojou neopakovaľnou scenériou tak trochu pripomína aj pobrežie Stredomoria, kde je zase v lete veľmi teplo. Veľké soĺné jazero, aká to ďalšia pararela povedzme s Mŕtvym morom v Izraeli, by aj vystihovalo charakter podnebia, ktoré má sprievodné znaky subtropickej oblasti. Na druhej strane však práve mohutné pohoria s dostatkom snehu až do pokročilej jari zavdali tú pravú príčinu, prečo sa hostiteľskou krajinou olympiády stal Utah, teda štát s mnohými kontrastami.
Miestni obyvatelia spočiatku príliš neoplývali nadšením a myšlienka zorganizovania hier ich neopantala. Správali sa tak trocha neveriacky, lebo verejnosť sa vo všeobecnosti obávala, že náklady na 19. ZOH zaplatia zo svojich daní. Až časom väčšina pochopila, čo všetko mäže nadchádzajúcou olympiádou predovšetkým získať. Nezamestnanosť v tomto regióne neprevyšuje dve percentá a infranštruktúra bola vybudovaná už pred priklepnutím hier . Pracovalo sa vlastne len na detailoch a o tom, aký to bude mať osoh pre budúcnosť, už vari nikto nepochybuje!
Vysoká životná úroveň, ktorá je základným sprievodným znakom, dáva predpoklady, aby sa Salt Lake City pred svetom prezentovalo ako dejisko, hodné svojho poslania. Stretol som sa s viacerými ľuďmi, ktorí si veľmi dobre uvedomujú, že majú jedinečnú príležitosť - a prećo to nepovedať priamo - poriadne si zarobiť alebo minimálne si prilepšiť. Kde-kto v Štátoch si robí takpovediac dobrý deň z miestnej komunity mormónov, ktorých sa tu usadilo zhruba 600-tisíc. Nebudem ich chváliť, lebo sú naozaj osobití a z pohľadu väčšiny sa riadia divným štýlom života, ale ani oni sa nestali brzdou.
Salt Lake City sa proste dostáva do povedomia ako mesto, ktorého hrdí obyvatelia už chcú a hlavne vedia, ako zodpovedne pripraviť športový sviatok pod piatimi olympijskými kruhmi! To je nesmierne dôležitý moment, od ktorého sa odvíja očakávanie zdarného priebehu s patričnou okázalosťou, na akú sú zvyknutí najmä Američania. A tieto svoje odhady, či skôr dohady, spomínam hlavne z toho dôvodu, že sú taktiež schopní počuvať pripomienky a návrhy druhých a aj ich rešpektujú. Vraví sa, že múdri sa nedajú obalamutiť. Ak sa nestane nič mimoriadne, za také niečo tu považujú vlastne iba vrtochy počasia, od 8. do 24. februára 2002 sa máme načo tešiť. A na záver trocha symboliky I poverčivosti: pri dvoch úvodných pokusoch usporiadať ZOH Utahčania vyšli naprázdno a hry im vyfúkli Japonci (Sapporo a Nagano), ale napokon predsa len platilo, že do tretice všetko dobré. Takže ešte raz, veľa šťastia, Salt Lake City!
Autor: Zdeněk Kovář
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
