Kaníkom nezostali opustení a pod poslanecký návrh daňových redukcií pridali svoje autogramy aj zástupcovia klubov KDH, SMK, SDK(Ú) a SOP, v tieni reformy verejnej správy zreje ďalšia koaličná dráma. Razantne proti je totiž ministerka financií, ktorá v pondelok kategoricky zahlásila, že v prípade schválenia zloží funkciu.
Na rozdiel od iných káuz, v ktorých ju rodná strana občas podráža, tentoraz Schmögnerovú podporuje celá SDĽ. Nakoľko verejný prísľub demisie sa už nedá vziať späť, daňové škrty, presadené zvyškom koalície, môžu byť aj tým posledným škrtom celej vládnej garnitúry. Teda v zmysle, že viac si už v tejto zostave neškrtne. Najmä ak si uvedomíme, že obe "nitroglycerínové" záležitosti - teda dane a reforma verejnej správy - majú naprogramovanú zrážku v tom istom čase a mieste, to jest na májovom pléne NR SR.
Zaujímavé je, že po výstrahe ministerky sa ozýva pohoršenie, že odborná otázka sa SPOLITIZOVALA. Nuž - niet POLITICKEJŠEJ témy pod nebeskou klenbou, než rozsah finančnej spoluúčasti občanov na prevádzke štátu. Platenie služieb, ktoré nám štát za naše peniaze poskytuje, a ich kvantita a kvalita, sú spojené nádoby, v ktorých cirkuluje esenciálna podstata politiky. Neexistuje "občianskejšia" téma. To iba pokrytecké opovrhovanie "materiálnom" tlačí (celoeurópsky) diskusie o daniach do polohy čohosi menej slušného, morálne trochu chúlostivého a zapovedaného. Preto je len záslužné, že DS kauzu naplno rozpútala.
Ide totiž doslova o ZÁKLADNÚ KAUZU a je úplne prirodzené, že naberá také politické hroty. V tejto koalícii sa združili sily, ktoré by sa v normálnom prostredí, orientovanom na iné priority, než upozadenie neštandardného Mečiara, nikdy vo vláde nestretli. Predstavy SDĽ a DS práve o daniach sú absolútne nezlučiteľné. Siahajú k samotnej ideologickej podstate politiky - k chápaniu postavenia občana a štátu. Mimochodom, okolo tej istej podstaty, azda v menej ostrých kontúrach, rotuje aj ich vzájomný konflikt v reforme verejnej správy.
V daniach sú ale kontúry extrémne vyrysované. Brigita Schmögnerová, vnímaná ako "najpravicovejší" element SDĽ, označuje za pravicový populizmus plošné znižovanie daní, pretože navrhovatelia zamlčujú, že štát nie je nejaký abstraktný požierač peňazí, ale my všetci, ktorým poskytuje konkrétne služby a benefity. Na toto kladie ministerka až taký dôraz, že si vypomáha výstražným sarkazmom: "S platnosťou od prvého dňa po odovzdaní daňového priznania sa rušia rodinné prídavky a sociálne dávky, napr. dávka na bývanie a dávky v hmotnej núdzi (...atď, atď), zavádza sa v plnom rozsahu platené školstvo od základných škôl po vysoké (...), znižujú sa dôchodky (...)." Ministerka proste navodzuje axiómu, že zníženie príspevkov štátu automaticky vyvolá redukciu poskytovaných služieb. Po druhé, ona toto postuluje bez upozornenia, že ak by tomu tak aj bolo, z prostriedkov, ktoré u občanov zostanú, si istú časť - minimálne - môžu potom zaobstarať aj sami, pričom naporúdzi zostanú aj tie zdroje, ktoré pri súčasnom prerozdeľovaní strovia náklady na prevádzkové aparáty.
DS vychádza z úplne protismernej axiómy - štát má vykonávať len to, čo súkromný sektor buď z princípu nemôže (obrana, bezpečnosť, justícia), prípadne zvládne menej efektívne. Samozrejme, také východisko má politickú trhlinu; ak sa dnes väčšinovo nárokuje napr. masa rôznych dávok a "bezplatných" statkov, je síce rozumné a nutné o tom otvoriť polemiku, sotva je ale možné liečiť šokom socializmom odchované generácie a vnútiť im, že "bezplatné" zdravotníctvo je sprostosť, keď nič iného si nechcú a nevedia predstaviť. Toto je ale univerzálny problém politiky v celej Európe.
Avšak na Slovensku má liberálny prístup DS jeden vynikajúci argument navyše: Efektivita a kvalita servisu, ktorý štát svojim občanom poskytuje, ani zďaleka nezodpovedá prostriedkom, ktoré do prerozdeľovania občan investuje. A toto je podstata - ak vám v obchode predajú nekvalitný tovar, môžete ho reklamovať a získať späť svoje peniaze. U služieb, ktoré štát ponúka za dane, nemáte zväčša nárok ešte ani na tú reklamáciu.
Zápas o mieru daňového (a odvodového do fondov) zaťaženia je až tak rýdzo politický, že pre jednoduchosť naznačených východísk odborná debata vlastne ani nie je potrebná. Aj keby si tento konflikt vyžiadal najvyššiu politickú DAŇ - odchod ministerky či dokonca rozpad koalície - mal by sa dotiahnuť do úspešného konca. Nejde o žiadny daňový populizmus, ale, ešte raz - ZÁKLADNÚ KAUZU liberálnej demokracie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
