spojenom, presvedčili na vlastnej koži. A že nemusí ísť vždy len o finančnú stratu, o tom hovorí aj príbeh Ľudovíta L., ktorý mal dohru na súde. Mladý Košičan naletel na sladké reči bývalého kolegu, ktorý robil v klube A. manažéra. Tak dlho ho presviedčal o tom, že sa do firmy, v ktorej pôsobí oplatí investovať, až Ľudovít L. s podpisom zmluvy súhlasil. Keďže základom "dobre" prosperujúcej firmy boli peniaze, vložil do nej 47 000 korún. A potom to prišlo. Najprv prišiel o vklad,potom mu hrozila rozvodom manželka…
A nielen to. Ľudovít L. a jeho známy Michal H., skončili na trestnej lavici Okresného súdu Košice I. Prokurátor ich obžaloval z trestného činu vydierania, ktorého sa mali dopustiť so zbraňou. Ich obeťou nebol nik iný, ako manažér klubu A.
Hovorí Ľudovít L.: "Pred podpísaním zmluvy som sa Jaroslava B. viackrát pýtal, či mi peniaze, ktoré vložím, v prípade krachu firmy vráti. Ubezpečil ma, že ak by sa to stalo, o to čo som vložil, neprídem, že mi peniaze vráti. Keď som sa z médií dozvedel, že klub A. má problémy, telefonoval som Jarovi, ale on mi tvrdil, že sa nič nedeje… Naliehal som na neho a dožadoval som sa vrátenia môjho vkladu. Navrhol mi, aby som požiadal klub o tzv. humánnu pomoc. Urobil som to, ale dostal som zamietavú odpoveď," opisoval svoje počínanie obžalovaný. S kamarátom sa viackrát telefonicky kontaktoval, ale k vráteniu peňazí sa dopracovať nevedel. Koncom februára lanského roka si s ním dohodol stretnutie na parkovisku pred hotelom Slovan, kde mu ukázal list, ktorým mu klub A. odmietol poskytnúť humánnu pomoc.
V ten istý deň sa do problému namočil i jeho spoluobžalovaný Michal H.: "Obidvaja bývame na sídlisku KVP a dlhší čas sa poznáme, pretože navštevujem jeho videopožičovňu. V to predpoludnie sme sa stretli náhodou. Ja som sa chcel dostať do mesta na Moyzesovu ulicu, Ľudovít súhlasil, že ma zvezie, ale povedal, že najprv pôjde ku Slovanu. Mal sa tam stretnúť s kamarátom a hovoril, že to nepotrvá dlho. Keď sme prišli na parkovisko, čakal tam na neho nejaký muž, ktorého zavolal do auta. Bavili sa spolu, ale ja som sa o nich nestaral, pamätám si len, že to bol priateľský rozhovor. Ja som mal som vypité, prezeral som si cédečká… Nič zvláštne sa nedialo, po asi dvojminútovom rozhovore, ktorý prebiehal v priateľskom duchu, ten muž z auta vystúpil. Ľudovít ma odviezol na Moyzesovu ulicu…"
Jaroslav B., však tvrdil niečo iné. Na stretnutie s Ľudovítom L. vraj išiel preto, lebo mu telefonoval, že má nového záujemcu o členstvo v klube A. "Podľa pravidiel klubu sa za získanie ďalších členov vyplácala odmena. Chcel som mu pomôcť a tak som mu odporučil túto formu. Nasadol som do jeho béemvéčka, v ktorom sedel on a ešte nejaký muž. Ukázal mi list o zamienutí humanitnej pomoci, dožadoval sa vrátenia peňazí. Muž, čo sedel v jeho aute, a o ktorom som si myslel, že sa chce stať novým členom klubu, povedal Ľudovítovi, aby sa so mnou nehral, že sa to dá riešiť aj inak. Vytiahol spod kabáta pištoľ a mieril mi na hlavu… Ľudovít mu stiahol ruku so zbraňou a povedal, aby ju odložil, že tak nie…" povedal na margo stretnutia v aute poškodený. Priznal, že pri podpisovaní zmluvy s Ľudovítom L. kamarátovi povedal, že urobí všetko preto, aby o svoje peniaze neprišiel, no keď stratil záujem o členstvo v klube, vklad mu vrátiť nemohol a odkázal ho na klub... Neskôr mu navrhol aby sa pokúsil dostať peniaze formou získavania ďalších členov…
Po tom, čo na neho Michal H. mieril zbraňou, mu vraj neostalo nič iné, len súhlasiť, že Ľudovi peniaze do štrnástich dní vráti. Na políciu nešiel. Mužom zákona to oznámil až o desať dní neskôr. Vtedy, keď uvidel Ľudovíta pred bránou svojho domu, odkiaľ mu volal. V jeho aute videl sedieť a fajčiť i Michala H. Dohodol si s Ľudovítom stretnutie, na ktorom mu odovzdal obálku s "peniazmi". Bola to pasca, ale to zistil obžalovaný až potom, keď ho zadržali policajti…
Obidvaja obžalovaní pred súdom tvrdili, že sa poškodenému v aute zbraňou nevyhrážali. "Ja som nevykonal ani základnú vojenskú službu, pretože nemám žiadny vzťah k zbraniam. Nikdy som žiadnu nemal a to, že som mieril Jaroslavi B. na hlavu, jednoducho nie je pravda. Myslím si, že ma obviňuje preto, lebo nechce vrátiť peniaze, ktoré Ľudovít vložil do klubu," argumentoval Michal. Jeho otec, inak vášnivý poľovník a športový strelec, držiteľ zbrojného preukazu, ako aj jednej krátkej a viacerých dlhých guľových zbraní uviedol, že bol prekvapený, keď sa o revolver Luger kalibru 9 mm, uzamknutý v trezore, od ktorého mal kľúč len on, začala zaujímať polícia, ktorej ho vydal kvôli "opoznávaniu".
Poškodený tvrdil, že sa v zbraniach vôbec nevyzná, a tiež to, že videl len hlaveň tej, ktorou ho Michal v aute ohrozoval. Obžalovaných a ich obhajcov zaujímalo, ako teda na polícii spoznal tú, ktorou mal na neho obžalovaný mieriť. On sám to vysvetliť nevedel a tak pred súd predstúpili policajti, ktorí "opoznávanie" zbrane robili. "Na stolíku bolo položených päť strelných zbraní, medzi ktorými bol i zaistený revolver Luger kalibru 9 mm. Poškodený označil dve z nich, ale nebol si istý. Požiadal, aby sme mu zbrane ukázali v polohe, v akej na neho Michal H. v aute mieril. Potom zotrval na tom, že to bola zbraň, ktorú vydal otec obžalovaného Michala H.," uviedli muži zákona.
Obhajcovia obžalovaných upriamili pozornosť súdu na skutočnosť, že celá dôkazná situácia stojí na výpovedi poškodeného, ktorý mal finančný záväzok voči obžalovanému Ľudovítovi L. Teda, že ide o vzťah veriteľa a dlžníka, ktorý by si mali vyriešiť v občianskoprávnom a nie v trestnom konaní. Upozornili tiež na to, že zbraň, ktorú vydal otec Michala H., bola zaistená až s odstupom času, presnejšie po tom, čo sudca vrátil vyšetrovací spis na došetrenie prokurátorovi. Obidvaja obhajcovia navrhli senátu, aby ich mandantov spod obžaloby prokurátora oslobodil.
Senát Okresného súdu Košice I na základe vykonaného dokazovania dospel k inému záveru. Súd uznal Ľudovíta L. a Michala H. vinnými z trestného činu vydierania, ktorého sa dopustili v spolupáchateľstve a naparil im po 24 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu troch rokov. Obžalovaní sa proti verdiktu odvolali.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
