novorodencov. Pôrody cisárskym rezom nie sú pre ňu ničím výnimočným. Ako sama vraví, nedá sa spočítať, koľkým deťom za tie roky pomáhala na svet. Dnes je vrchnou sestrou na gynekologicko-pôrodníckom oddelení NsP v Spišskej Novej Vsi a takmer každý deň, ak jej to pracovné povinnosti dovolia, cestuje do košickej Fakultnej nemocnice za tromi novorodencami v inkubátoroch. Jej dcérka Mária totiž pred týždňom po komplikovanom tehotenstve porodila v 28. týždni cisárskym rezom trojčatá. Miško sa narodil s hmotnosťou 970 gramov, Dominika vážila len 740 gramov, iba Viktorka mala viac ako kilo. O všetky tri bábätká, ktoré sú prvými vnúčatami pani Hanzelylovej, sa starajú košickí zdravotníci na jednotke intenzívnej starostlivosti. Trojnásobnú babičku Máriu Hanzelyovú sme požiadali o rozhovor.

Asistovali ste už počas svojej praxe pri pôrodoch trojčiat alebo sú vaše vnúčatá prvými?

"Nie, zatiaľ som nebola pri pôrodoch trojčiat. Dvojčatá sa u nás rodia bežne, niektoré prichádzajú na svet cisárskym rezom alebo sa narodia spontánne."

Narodenie vašich troch vnúčat nebolo vôbec jednoduché...

"Bola to ťažká, tŕnistá cesta. Až tretie umelé oplodnenie bolo úspešné, tretí pokus bol s ministerskou výnimkou. Dva pokusy totiž hradí zdravotná poisťovňa, o tretí sme žiadali priamo na ministerstve, a podarilo sa. Dodnes nosím pri sebe ako talizman baby-test, ktorý potvrdil tehotenstvo mojej dcéry. Vedela som to ako prvá, potom aj ultrazvuk potvrdil, že ide o tri plody. Dcérka zviedla tvrdý boj, od štvrtého mesiaca nastali problémy, musela ležať v nemocnici do piateho mesiaca, nesmela chodiť, dňom i nocou dostávala infúzie. Brala lieky, ktoré na Slovensku nie sú, požiadali sme o pomoc jednu lekárku v Prahe. O tom, že to stálo kopu peňazí, ani netreba hovoriť. No musím povedať, že všade, kam som sa obrátila, som sa stretla s ochotou. Chcela by som sa poďakovať všetkým, ktorí nám pomáhali, celému kolektívu gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia pod vedením primára MUDr. Pitka. "

Boli ste pri svojej dcérke priamo pri pôrode?

"Áno, dcérka bola v spirálnej anestézii, čiže bola pri vedomí, všetko videla, komunikovali sme spolu počas operácie. Bola to veľká udalosť pre Košice, v operačnej sále bola kopa medikov."

Aké boli vaše prvé dojmy, keď ste videli svoje drobné vnúčatká?

"Prvé dojmy? No viete, nosili ich malé, zabalené v igelite. Do toho slzy dojatia, že sú to naši drobci, to bolo úžasné. Najmenšia Viktorka bola taká drobná, že ju ani nebolo vidieť v ruke pani doktorky. Veľmi ťažko mi bolo ísť na pôrodný sál, keď na novorodeneckom oddelení som videla tie prekrásne bábätká a tie naše sa narodili také maličké. To je, ako keď sa vraví, že obuvník chodí bosý."

Sú to vaše prvé vnúčatá?

"Veru tak, a som rada, že sme sa toho dožili."

Čo teraz deti potrebujú najviac?

"V Košiciach majú vynikajúcu starostlivosť. Potrebujú teraz hlavne veľa sily. Hoci si niekto myslí, že nič nevnímajú, nie je to tak. To, že sa im prihovárame, to všetko vnímajú, je to dôležitý psychický vplyv. No a dcérka sa potrebuje predovšetkým zotaviť, je veľmi slabučká."

Kedy asi by mohli deti prísť z nemocnice domov?

"Musia dosiahnuť váhu 2,5 kila, skôr ich isto neprepustia. Predpokladám, že v lete by mohli byť doma."

Ako sa deťom darí teraz?

"Schudli, po narodení boli trošku opuchnuté, takže teraz sa zdajú ešte drobnejšie. Mliečko im stačí dať zo skúmavky. To sú dva mililitre mlieka. Nemôžeme chcieť, aby pribrali za pár dní, musíme byť trpezliví. Čaká ich ešte veľký boj."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.