exkurziách do firiem Slovmag, a. s., Lubeník a Sklotex plus, s. r. o., Revúca, takmer hodinu a pol venoval študentom revúckych stredných škôl. „Neformálne pravidlá a hodnoty, ktoré platia v spoločnosti, sú na Slovensku zdeformované. To však nie chyba ani vaša, ani vašich rodičov, ale je to prirodzený dôsledok vývoja počas minulých desaťročí v pomeroch a v podmienkach, v akých sa spoločnosť vyvíjala. V ekonómii platí princíp závislosti na minulosti, ktorý sa modifikuje veľmi pomaly. A zmení sa skôr výmenou generácií, ako výmenou všeobecne zdieľaných hodnôt," povedal I. Mikloš.
Jeho prednáška o ekonomických a iných reformách na Slovensku revúcku mládež zaujala a po jej skončení vicepremiéra obkolesili so žiadosťami o autogram. Študentom vysvetlil aj problematiku vzdelania, ktorú označil za kľúčovú pre jednotlivca a pre spoločnosť. Upozornil, že mať vysokoškolský diplom je pekná vec, ale reálne vzdelanie je oveľa dôležitejšie. „Nie memorovať a veľmi veľa si zapamätať, ale podstatné je naučiť sa samostatne myslieť, prijímať a vyhodnocovať informácie, vedieť pracovať s informačnými technológiami, mať schopnosť komunikovať a výborne ovládať najmenej jeden cudzí jazyk, najmä anglický," zdôraznil I. Mikloš.
Podpredseda vlády vyzdvihol úroveň našich základných a stredných škôl, pričom podotkol, že slovenské vysoké školstvo už za svetom zaostáva. Podľa jeho slov, z výsledkov sociologického prieskumu vyplýva, že občania Slovenska za najdôležitejšie pre svoje deti považujú ich zdravie a vzdelanie. „Ľudia, ktorí tieto najvyššie cenené hodnoty poskytujú, sú zároveň najhoršie platenými ľuďmi v našom národnom hospodárstve, čo nie je dobré. Do budúcnosti tento negatívny jav môže ohroziť súčasnú kvalitu vzdelania," vyhlásil I. Mikloš. Dodal, že najvzácnejší potenciál, ktorý dnes Slovensko má, sú mladí a vzdelaní ľudia. „Kapacita našich vysokých škôl je však obmedzená. Iba 50 až 60 percent úspešných študentov stredných škôl so záujmom o vysokoškolské štúdium naozaj dostane šancu učiť sa na vysokej škole. V našej krajine študuje 27 percent osemnásťročných ľudí, kým vo vyspelých krajinách sa toto číslo pohybuje od 50 do 65 percent," porovnal I. Mikloš možnosti vzdelávania u nás a vo svete.
Spolovice využívať najhodnotnejší potenciál, ktorý Slovensko má, je podľa vicepremiéra potrebné zmeniť a to sa dá iba vtedy, ak sa urobí zásadná reforma školstva, hlavne vysokého, a reformy jeho financovania. „Aj keď sa zvýši prílev prostriedkov zo štátneho rozpočtu, čo vláda bude musieť urobiť, treba do vysokoškolského sektoru pustiť aj iné finančné zdroje. Inak to nemôže fungovať."
Na záver študentom vysvetlil, že negatívny postoj ľudí k plateniu za štúdium je prirodzenou reakciou. Podľa neho však existujú modely financovania, vrátane spoplatnenia štúdia na vysokých školách, ktoré neznamenajú zhoršenie prístupu ku vzdelaniu pre sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva, ale naopak, vedie k jeho zlepšeniu. Napríklad tak, že systém je spojený s dlhodobými nízkoúročenými pôžičkami s odkladom splatnosti, zo sociálnymi štipendiami, ale aj zvýhodnením tých, ktorí dosahujú najlepšie študijné výsledky. Mladý človek si podľa vicepremiérovych slov možnosť študovať váži viac a silnejšie je motivovaný. „Takáto reforma pred nami stojí. Neurobiť ju, znamená nevyužitie mozgového potenciálu, ktorý máme, ale najmä zhoršovanie dosiahnuté vzdelania obyvateľov," uzavrel I. Mikloš.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
