môže mať na celkový úspech podujatia doslova katastrofálny dopad, povedal nám prednedávnom MUDr. Blažej Slabý, koordinátor Dňa narcisov Ligy proti rakovine. Reagoval tak na otázku, akú odozvu očakávajú od akcie aktivisti organizácie snažiacej sa o upriamenie pozornosti širokej verejnosti na problematiku liečby nádorových ochorení. Po minulé roky totiž Deň narcisov zaznamenal vždy takmer stopercentný medziročný nárast počtu zainteresovaných dobrovoľníkov i vyzbieraných financií. K úspešnému priebehu tejto akcie, podporujúcej jednu z najušľachtilejších myšlienok sa chcela pripojiť aj redakcia Tatranského denníka, ktorá sa stala mediálnym partnerom Dňa narcisov.
Piatkové počasie, však MUDr. Blažej Slabý vo svojom vyjadrení, predsa len akosi zakríkol. Aj napriek sychravému dňu však do ulíc Popradu vyšli dobrovoľníci. Pred dvoma rokmi som bola v nemocnici, kde bolo hospitalizované malé trojročné dievčatko choré na rakovinu. Zaujímala som sa o jej osud a viem, že stále žije len na prístrojoch a jej život je v ohrození. Preto som sa rozhodla zúčastniť sa tejto akcie ako dobrovoľníčka, dozvedeli sme sa od Miroslavy Jandurovej, z Dolného Kubína, študentky tretieho ročníka bilinguálnej sekcie Gymnázia Dominika Tatarku v Poprade. Reakcie ľudí na túto akciu sú v vo veľkej miere pozitívne. Je to už predsa štvrtý ročník, takže si už v povedomí Slovákov vydobil určitú pozíciu, povedala nám Eva Podsedlá, druhá dobrovoľníčka. Obe študentky sa zhodli v tom, že najväčší záujem o túto akciu prejavuje stredná generácia, ktorej zástupcovia už mali možnosť reálne spoznať vo svojom okolí utrpenie, ktoré nádorové ochorenia často prinášajú. Výrazne menší záujem o tento problém prejavujú mladí ľudia, ktorých pri vzlete do života ťažia predsa len iné problémy a na uvažovanie nad touto bolestivou témou akosi nemajú chuť. Často sa pri nás zastavia aj starší ľudia. Niektorí sú za myšlienku pomoci ľuďom s nádorovými ochoreniami veľmi zapálení. Žiaľ, vo všeobecnosti je však mnoho z nich k takýmto verejným zbierkam veľmi nedôverčivých, konštatovali obe dobrovoľníčky, od ktorých sme sa dozvedeli, že drvivá väčšina ľudí prispieva dvadsiatimi korunami. S podobnými skúsenosťami sa s nami podelili aj dobrovoľníčky so Strednej zdravotnej školy. Boli sme na oddelení geriatrie a všetci pacienti i personál sa s filozofiou tejto akcie stotožnili. Bolo úžasné pozorovať tú spolupatričnosť. Pri návšteve popradskej nemocnice, ste si nemohli nevšimnúť na každom bielom plášti žltý narcis. Z viacerých úst odzneli slová o spolupatričnosti a zodpovednosti. Potenciálne každý druhý človek môže ochorieť na istú formu rakoviny, hovorí Erika Chripková, ktorá túto zákernú chorobu prekonala. Podľa jej slov by takéto formy propagácie mohli uskutočňovať dvakrát do týždňa. Aj keď veľa peňazí nemám, som ochotná prispievať aj častejšie. Venovala by som chorým na rakovinu aj 50 tisíc, dodala sympatická pani trocha inou spolupatričnosťou sme sa stretli na niektorých kútoch námestia i tržnici, kde si niektorí predavači narcisov urobili zbierku do vlastného vrecka...
Autor: Peter KALETA & Oliver ONDRÁŠ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
