bolo pomáhať chlapcom z ulice. Ochrannú ruku nad nimi držal svetoznámy svätec Ján Bosco, ktorý bol tvorcom myšlienky. Dal im jesť, učil ich čítať a písať, zabával sa s nimi. Úspešne ich odklonil od pochybných cestičiek.
Saleziáni, majú čo povedať mladým ľuďom aj dnes. Dôkazom je, že sú na celom svete. Slovensko nie je výnimkou. V Košiciach sa s nimi možno stretnúť predovšetkým na Kalvárii. Ponúkajú mladým aktivitu, v ich stredisku sú stretká, krúžky, možnosť kultúrneho (koncerty vážnej hudby i diskotéky) aj športového vyžitia (napríklad nočný výstup na Kriváň).
Ak má niekto z mladých u saleziánov chuť začať rozdávať (nie len dostávať), pravdepodobne sa stane animátorom. Animátori sa okrem iného venujú mladším kamarátom. Sú aktívni (majú aj občianske združenie DOMKA), a práve preto v týchto dňoch (s pomocou Európskej komisie a Národnej agentúry pre mobilitu mládeže) zorganizovali stretnutie so svojimi španielskymi kolegami.
Nová kapitolka španielského a slovenského animátorstva sa teda začala písať 26. februára. Na pôdu košického letiska priletelo 22 španielskych animátorov zo všetkých kútov Španielska. "Stretnutie prebiehalo na Zlatej Idke. Prvé dni boli venované vzájomnému spoznávaniu sa cez rôzne aktivity. Zistili sme, že hoci španielski animátori sú vzrastom menší a robustnejší, majú veľké srdce a zanietenosť pracovať pre spoločné dobro," začal svoje rozprávanie predseda košického strediska Domky Gabo Horňák. "Samozrejme nechýbala prezentácia našej činnosti. V piatok mohli hostia vidieť našich animátorov pri práci v oratóriu a v čajovni u Dona Bosca. Väčšinu Španielov nesmierne motivovala naša práca s mladými, z čoho sme my boli trošku prekvapení. Jedinečnou bola prezentácia našej a španielskej kultúry. Španieli boli unesení našimi ľudovými spevmi a tancami, ovčím syrom a kysnutými koláčmi. Chutila im naša "mineral water" resp. slivovica. My sme zase mali možnosť prvýkrát vložiť do úst rôzne morské príšerky ako chobotničky, či lastúry, ochutnať národný španielsky nápoj sangriu. Prirodzene, nenechali sa zahanbiť a naučili nás tancovať zopár španielskych tancov. Nechýbali spoločné modlitby v slovenskej i španielskej réžii. Hlavným bodom programu kurzu bola svätá omša s tradičnými i netradičnými prvkami slovenskej a španielskej kultúry."
Pozor! Nabok! Zatlač na hranu! Nakloň sa viac dopredu!..., boli výkriky sprevádzajúce snahu Španielov naučiť sa lyžovať. Nikdy nestáli na lyžiach, Ku cti im teda možno pripísať aj ich vytrvalosť a optimizmus, s akým sa postavili na lyže. Nemohol chýbať ani priateľský futbalový zápas, ktorý sa však hral na, pre Španielov, netradičnom povrchu - v hlbokom snehu. Na ťažký zápas neboli pripravení, lebo im nepomohlo ani obrovské povzbudzovanie španielskych fanyniek. Zaslúžene sme vyhrali 3:2.
"Krik a zhon charakterizoval štvrtkové ráno, keď rozjarení Španieli vybehli von a začali sa fotografovať. Príčinou bolo husté sneženie, pre väčšinu z nich prvé v živote", spomína Gabo.
Spoločným dorozumievacím jazykom bola angličtina aspoň na papieri, hoci nechýbali z našich radov odvážlivci, ktorí komunikovali i v španielčine, taliančine a dokonca slovenčine. Asi najväčšiu hodnotu pre nás mali oficiálne i neoficiálne debaty na rôzne témy: Vlastnosti animátora, Vnímanie vlastného animátorstva, Don Bosco Network. Vďaka nim sme mali možnosť zamyslieť sa nad svojim animátorstvom a tiež nad plánmi do budúcnosti v tejto oblasti."
Bodkou spoločného týždňa bol záverečný večer. Mladí si navzájom napísali srdcervúce listy, odovzdali vzájomné darčeky, vymenili adresy. A na letisku nechýbali ani slzy a červené oči (v niektorých prípadoch od nevyspatia). V septembri sa však všetci znovu stretnú v Španielsku, vo Valencii, kam boli Košičania srdečne pozvaní.
Autor: Pavol DRŠKA, Ján DZURDŽENÍK
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
