prvej ulice!" "Kto volá?", pýtal sa riaditeľ nechápajúc. Na takýto spôsob jednania, ako riaditeľ významnej investičnej spoločnosti nebol zvyknutý. "To je jedno, len tam zajtra buďte," odpovedal neznámy a zložil. Riaditeľ Reck sa zamyslel a o chvíľu na telefonát zabudol. Spomenul si naň až ďalší deň hodinu pred termínom stretnutia. Chvíľu váhal, či ísť, no onedlho už sedel v čiernej limuzíne. Na miesto dorazil presne o piatej, a tak malá postava riaditeľa rýchlo vystúpila z luxusného auta a vybehla po schodoch, ktoré viedli do reštaurácie. Predo dvermi sa zastavil. Spomenul si, že reštaurácia patrí človeku, ktorý vďaka jeho investičnej spoločnosti prišiel o celú sieť reštaurácii v meste. Táto bola jediná, ktorá mu ostala. Riaditeľ nabral odvahu a vošiel dnu. Rozhliadol sa a zbadal osobu, ktorá mu mávala. Bol to majiteľ známeho hotela, ktorý si u investičnej spoločnosti požičal vysokú finančú čiastku a do záruky dal svoj hotel. Problémom však bola doba splatnosti, ktorá mala zajtra vypršať a majiteľ mal o hotel prísť. Riaditeľ Reck podišiel k stolu mávajúcej osoby. "Dobý večer, posadťe sa!," pozdravil majiteľ hotela. "Dobrý," odvrkol riaditeľ. Medzitým okolo stola prechádzal majiteľ reštaurácie, ktorý si všimol riaditeľa Recka. "Čo tu hľadáte? Ako sa po tom všetkom opovažujete prísť do tejto reštaurácie?", nahnevane sa ho opýtal. Reck bol ticho, vôbec sa neunúval odpovedať. Majiteľ vediac, že Recka nemôže bez príčiny vyhodiť odišiel do kuchyne skontrolovať pripravené jedlá a nápoje. "Ó, už nám nesú jedlo", oznamoval majiteľ hotela Reckovi. "Ó, naozaj?", ironicky reagoval riaditeľ Reck a pokračoval: "Čo odo mňa vlastne chcete?" "Vy neviete? Musíte mi predĺžiť dobu splatnosti." "Tak ja musím. Že o tom neviem. Je mi ľúto, to nepôjde. To je váš koniec, hotel je už pozajtra náš, ak nezoženiete peniaze." Počas ich rozhovoru im servírka položila na stôl jedlo a nápoje. Zrazu sa ozvalo z malého reproduktora zaveseného na stene: "Pán Reck ma telefón." Riaditeľ sa postavil a odišiel od stola. Znovu sa ozval reproduktor, tentokrát to bol majiteľ reštaurácie, ktorý zákazníkom poprial príjemný večer. Vracajúci sa Reck si všimol kvapky, ktoré práve odkladal majiteľ hotela, a tak sa ho spýtal: "Máte nádchu? Prečo používate kvapky? Podľa mňa je účinnejší sprej." Oprotisediaci mu odpovedal: "Áno mám nádchu a kvapky mi vyhovujú." Riaditeľ sa zamyslel: "Už by som asi mal ísť, ale najprv to jedlo aspoň ochutnám, aby moja návšteva tejto reštaurácie nebola plytvaním času." Najprv sa však napil, čo sa mu stalo osudným. O chvíľočku sa okolo stola, pri ktorom sedel riaditeľ investičnej spoločnosti zhromaždili mnohí zákazníci reštaurácie... Ako vždy, opäť sa vás pýtam:" Kto je vrahom? Majiteľ reštaurácie, alebo majiteľ hotela? Správnu odpoveď pošlite na email otaznikpost.sk alebo ju pripíšte na kupón na odkazy a možno práve vy vyhráte desať takýchto kupónov. Správna odpoveď z pred troch týždňov je: "Vrahom bol policajt." Desť kupónov vyhráva Lucia Miľová z Lideckého námestia 11, KE, ktorá by si po cenu mala prísť dnes medzi šesnástou a sedemnástou.
Autor: Peter AMRICH
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
