Psychologický efekt, ktorý "smotánke" návšteva kasína prináša, možno prirovnať k situácii, keď si "bežný smrteľník" kúpi žreb za dvadsať korún. Malé napätie, pričom neúspech nespôsobí deficit osobných peňažných zdrojov. Vidina rýchleho a bezprácneho zbohatnutia je obzvlášť nebezpečnou pre mladých ľudí. Sú impulzívni, ľahko ovplyvniteľní. Vnímajú gamblerstvo (z angl. "hráčstvo") ako zárobkovú činnosť. Jednou z odrôd gamblerstva je stávkovanie. O jeho nástrahách nám na základe vlastných skúseností porozprával 24 ročný Milan, absolvent Právnickej fakulty.
"Začal som na gymnáziu. S kamarátmi sme sa zaujímali o šport nielen aktívne, ale mali sme prehľad aj o svetovom dianí. Stávkové kancelárie boli pre nás príležitosťou všetko toto zúročiť a prilepšiť si k vreckovému. Mali sme vtedy šestnásť a stávalo sa, že od nás odmietli prijať stávku. Dospelí stávkari, však za nás tipy väčšinou, možno v rámci spolupatričnosti, nadiktovali. Niektorí uvedomelí odmietli naše sklony k hazardu podporovať, čo s odstupom času považujem za správne. Stávkovanie bolo vtedy zábavou. Na jeden tiket sme podali dvadsať alebo štyridsať korún, a ak sme prehrali znamenalo to, že cez víkend nepôjdeme do kina alebo do cukrárne. Zlom nastal po promócii. Ako každý mladý človek som túžil po vlastnom byte. Priemerný mesačný príjem na prežitie stačí. Neposkytuje ale perspektívu nadobudnutia vstupnej investície na kúpu bytu. Preto sumy, ktoré som podával na jeden tiket narástli na tisíce. Vsádzal som peniaze ušetrené z brigád, niečo som dostal po promócii. Podarilo sa mi získať dosť veľkú sumu peňazí, časť mi doložili rodičia. Splnil som svoj cieľ. Mal som šťastie a pravdou je, že sa vyznám v športe, ale na stávkovanie sa ako na stály príjem spoliehať nedá. Navyše, "S jedlom rastie chuť" v hazarde to bezpochyby platí. Vždy keď idem okolo stávkovej kancelárie, hoci aj cestou z práce domov, mám zvláštny pocit. Bojím sa ho. Z času na čas mu podľahnem a niečo podám. Uvedomujem si, že ak teraz prehrám výplatu, rodičia ma už živiť nebudú. Veď by to aj bolo absurdné. No bojím sa nutkania, ktorému môžem v slabej chvíli podľahnúť a úplne sa zruinovať. Myslím, že do tohto stavu mi trošku pomohla aj spoločenská situácia. Ak by som ako absolvent vysokej školy nemal problém vziať si pôžičku na byt a splácať ju, asi by ma nenapadlo začať si stávkovaním privyrábať."
Slovo "hazard" sa vysvetľuje aj ako riskantná hra, ktorej výsledok závisí od náhody. Slovo "hra" vedie k záveru, že hazard má človeku priniesť zábavu a vyplniť voľný čas, keď relaxuje. Akákoľvek aktivita prináša viac potešenia, ak je úspech spojený s odmenou. Pri hre je ňou výhra. Je diskutabilné, či je negatívom hra o čokoládovú tyčinku alebo o pohár piva. Dôležitejšie je posúdiť dôsledky. Prehra človeka nemusí vždy priviesť na pokraj zúfalstva a bankrotu, do stavu keď je ochotný aj vraždiť, aby mohol splatiť dlh a hrať ďalej. Stačí aspoň čiastočne ovládať svoje vášne. Ako keď si otvoríte škatuľu praliniek. Každá ďalšia, ktorú si vložíte do úst, je "už naozaj posledná", až kým škatuľa neostane prázdna. Z diagnózy "pokazený žalúdok" sa dostanete za pár hodín. O gamblerstve to s istotou povedať nemožno.
Veľkým pokušením pre "zárobkuchtivých" sú aj kasína a herne, čo opäť podľa vlastnej skúsenosti potvrdzuje 22 ročný vysokoškolák Peter.
"Prvýkrát som sa k automatu dostal asi pred šiestimi rokmi. Do vedľajšieho domu sa nasťahovali noví susedia, ktorí predávali hracie automaty. Niekoľko mali doma v garáži. Keď som sa skamarátil s ich dcérou, chodievali sme do garáže hrať. Samozrejme, peniaze sme hádzať nemuseli, stačilo automat nastaviť. Nič sme neprehrávali, ale ani nevyhrávali. Celkom sa mi darilo a myslel som si, že to pôjde aj naostro. Keď som sa dozvedel, kde v meste hracie automaty sú, nedalo mi, aby som tam nezašiel. Hral som v rámci svojich možností za dvadsať, päťdesiat korún a vyhral som stovku. Nemal som osemnásť rokov, niekedy sa teda stávalo, že aj keď sme sa s kamarátmi z gymnázia chceli len pozerať vyhodili nás. Veľké peniaze som neprehrával, ale stalo sa, že mama mi dala na obedy na mesiac a ja som všetko prehral. Na hracie automaty chodilo vtedy veľa mojich kamarátov, ale každý, kto chodil dlhodobo prehral. A o tom je gamblerstvo kto chodí hrať systematicky, dlhodobo, musí byť na mínuse."
Stratégia dosahovania zisku v kasínach je založená na ľudskej slabosti. "Čo ak...?", je pre človeka myšlienkou ťažko ovládateľnou. "Čo ak... práve v ďalšej hre vyhrám?" môže byť pre majiteľov kasín dostatočnou istotou, že pokiaľ sa hazard oficiálne nezakáže, budú prosperovať. "Ďalšia" hra tu bude vždy. Aj po tej definitívne poslednej. Treba si uvedomiť, že ak by kasína, herne, či iné formy hazardu neprinášali ich majiteľom zisk to znamená neodčerpávali peniaze klientov, neexistovali by.
Neplatíte sa za to, že vyhráte a zarobíte. Platíte za pocit, ktorý máte pri sledovaní točiaceho sa kolesa rulety. Za pocit "Čo ak...?" Ani v kine vám predsa nezaplatia za to, že si pozriete film, v cukrárni vám nezaplatia za sladký pocit z čokoládového zákuska. Platíte vy. Platí ten, kto niečo dostáva. A v hazarde je to pocit "Čo ak?..."
"Hlavnou chybou podľa mňa je, že herne a automaty sú na každom kroku", tvrdí Peter. "Prichádza sem veľa ľudí, ktorí sa idú, v úvodzovkách, len pozerať, radiť niekomu. Keď ale vidia loptičku, spustí sa v nich gamblerský mechanizmus a pohltí ich. Jediná možnosť ako s hraním prestať, je vyhýbať sa herniam. Počas strednej školy som rok strávil na študijnom pobyte v USA, kde som sa zoznámil s kasínami. Môj domáci bol vášnivý hráč a cez víkendy si robil výlety do kasín. Dávajú tam voľný žetón v hodnote dvadsať dolárov, ktoré možno aj hneď zameniť za hotovosť. Najprv som nehral a radšej som si nechal peniaze. Po niekoľkých návštevách som však neodolal a často to skončilo tak, že som prehral kredit zdarma a navyše aj svoju vlastnú dvacku. Človeka to zje."
Hranie a prehrávanie peňazí by nemuselo byť vnímané ako spoločenská hrozba. Keby... Keby ľudia, ktorí kasína pravidelne navštevujú mali dostatok zdrojov na financovanie svojej "záľuby". Veď karty, kocky, alebo ruleta sú hrou, ako akákoľvek iná činnosť na rozptýlenie. Ako šport alebo kino. Ak si zaplatíte kino, uvidíte film. Môže sa vám páčiť, alebo nie. Ak si zahazardujete zaplatíte za pocit "Čo ak...?" Môžete vyhrať, alebo prehrať.
Ak chcete ísť na ďalší film, no nemáte peniaze, jednoducho vás do kina nepustia. Ak chcete hrať v kasíne a nemáte peniaze, vždy sa nájde "dobrák", ktorý vám požičia. Lebo vie, že mu to budete musieť splatiť s úrokmi. Nezaujíma sa, či preto budete musieť kradnúť, podvádzať, alebo dokonca vraždiť.
Mnohí v zúfalstve spravia čokoľvek. Možno, keby si uvedomili, že risk omnoho väčší ako neistý zisk, ľahšie by potlačili "Čo ak?..."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
