ekonomickým. Ak skupina poslancov DS, ktorá je motorom ťaženia, vo svojom nasadení nepovolí, piatok môžeme spokojne zaknihovať ako prvý výstrel daňovej vojny na Slovensku.
Z hľadiska fiškálnej rovnováhy a verejných financií má existencia-neexistencia dane z dedičstva temer nulový význam. Aj keď vezmeme za bernú mincu údaje ministerky financií, súhrnný ročný výnos 100 mil. Sk znamená cca pol promile rozpočtových príjmov. (Navrhovatelia hovoria ale iba o polovici - 50 mil. Sk) Na ekonomickej zanedbateľnosti výpadku nič nemení ani futurologická predpoveď Brigity Schmögnerovej, že v budúcnosti by sa váha tejto dane na celkovom príjmovom koláči zvyšovala. Pripusťme, ťažko si však predstaviť, že by v akomkoľvek dohliadnuteľnom horizonte presiahla hranicu, dajme tomu, dvoch percent. Čo je stále o ničom a vzhľadom na mimoekonomické, hodnotové argumenty predkladateľov ("daň za smrť") doslova banálne.
Naopak, zrušenie dedičskej dane generuje nový zdroj koaličného napätia, čo už banálne určite nie je. Zákon bol schválený s masívnou podporou opozície, bez pomoci ktorej by ani omylom neprešiel. Proti sa postavila nielen SDĽ (ktorá si konečne po dlhom čase našla kauzu, kde mohla svoju ministerku bez výhrad svedomia podržať), ale aj - na veľké zdesenie - celý klub SDK. Teda časť bola proti, časť sa hlasovania "iba" zdržala, čo je ale de facto to isté ako nepodpora.
Dôvod nebol obsahový, ale politický a verejne ho pomenoval Ivan Mikloš: Dodržiavanie dohôd. Keby on, donedávna člen DS, bol teraz poslancom, nepodporil by návrh tiež. V Koaličnej rade ani na vláde totiž zrušenie dedičskej dane neprešlo a podľa pravidiel koaličnej zmluvy týmto malo svoju kariéru aj skončiť.
Nuž, tento daňový škrt je, optikou slušného koaličného správania, naozaj veľmi problémový. Navyše, háklivosť záležitosti umocňuje aktuálny stret s SDĽ o vyššie územné celky, na ktorom sa veru môžu roztrieštiť zvyšky koaličnej súdržnosti. Aj s perspektívou vládnej krízy, o čom už otvorene hovorí SMK. Argument podpredsedu vlády, ktorý už, mimochodom, prešiel na pozície SDKÚ, vyzerá takto politicky korektne, v reáli koaličného života má však už veľmi limitovanú presvedčivosť.
História tejto koalície je totiž reťazením nerešpektovania dohôd na úkor vždy tých slabších. Silové riešenia sú zabudované už v samotných základoch koalície, čoho chodiacim svedectvom je samotný Mikloš, inštalovaný do funkcie Dzurindom v poslednú noc štvorstranných rozhovorov, bez predbežných konzultácií s vedením DS. Pokračovalo to Čarnogurského paktom s opozíciou pri programovom vyhlásení vlády ("cirkevný balíček"), dlho by o porušovaní dohôd vedela ale rozprávať najmä SMK. Summa summarum - prikrývať sa dodržiavaním dohôd po tom, čo boli nespočetnekrát porušené, je už dnes slabé. A účinné iba pokiaľ ide o rozšírenie zoznamu "hriešnikov": Päť poslancov DS i časť SMK (ktorá bola za zrušenie tejto dane) týmto hlasovaním prišli o výsadu istej morálnej nadradenosti, ktorú si vzhľadom na svoj koaličný prejav doteraz strážili. To je ale tak asi všetko.
Pravým dôvodom vycúvania SDK(Ú), ako sme už naznačili, je zápas o počet vyšších územných celkov, ktorý sa stáva, aj vzhľadom na blížiaci sa prestup Ivana Mikloša, pre Dzurindu vecou politickej prestíže. Premiér, ak chce zabrániť politicky zničujúcemu spojenectvu SDĽ (a SOP) s opozíciou, musí teraz nielen s ľavicou čosi dohodnúť, ale je aj odkázaný na dodržanie tejto dohody pri parlamentnom hlasovaní. Čo bude, v prípade Migaša aj Hamžíka, do poslednej chvíle úplnou lotériou. Preto vyslal taký "ústretový" signál, a preto liberálny ekonóm Mikloš (bývalý?!) zrušenie nemorálnej a fiškálne nezmyselnej dedičskej dane odvrhol.
Politická brizancia piatkového hlasovania však leží v inom: Odhodlanie časti koalície znižovať daňovú záťaž (či už z principiálnych, či "predvolebných" dôvodov, to je teraz jedno) sa stretlo s kalkulom časti opozície vnútorne deštruovať koalíciu. Ako sa ukázalo, nominálne to stačí, čo znamená obrovský potenciál napätia pred májovým nástupom "Tatárových" daňových noviel. Tie by už aj v prípade obmedzeného schválenia boli naozaj radikálnym rezom do daňovej sústavy. Politické následky môžu byť nedozierne, Schmögnerovej verejný prísľub demisie, z ktorého už nemôže ani vycúvať, je tým ešte najmiernejším. Keďže paralelne sa rozohráva aj posledné a rozhodujúce "rozdanie" v kauze reformy verejnej správy, pričom v oboch partiách sa k stolu ryje aj opozícia, prognóza na najbližšie týždne veští taký politický poker, aký táto krajina ešte nevidela.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.