povedal podpredseda vlády Ivan Mikloš, ktorý do Popradu pricestoval na pozvanie miestnych zväzov SDKÚ vládou schváleného Vyššieho územného celku Spiš. Upozornil, že problém je stále otvorený a ako taký môže byť pre Slovensko nielen šancou, ale aj rizikom.
Na našu otázku, či sa neobáva politického kupčenia s reformou, ako sa to stalo v prípade schvaľovania ústavy, odpovedal, že čím viacej času budú mať politici, tým je väčšia šanca, že dospejú k dohode. Zároveň však pripustil, že reformu verejnej správy sa už nepodarí spustiť v pôvodne zamýšľanej miere a harmonograme. "Verím však, že to bude stačiť na to, aby reforma bola nezvratná," konštatoval a dodal, že si vie predstaviť aj to, že hlasovanie o reforme bude spojené s hlasovaním o dôvere vláde. "Táto možnosť sa bude zrejme zvažovať politicky. Predčsné voľby však nie sú dobrým riešením pre nikoho," uviedol I. Mikloš a dodal, že napriek neprehľadnej situácii na slovenskom politickom nebi pri schvaľovaní reformy v parlemente s hlasmi opozície v tomto okamihu nepočíta.
Vládny splnomocnenec Viktor Nižňanský obrátil pozornosť k vysvetleniu niektorých doteraz skreslene intrepretovaných momentov reformy. Uviedol, že zvýšenie počtu krajov o štyri automaticky neprinesie zvýšenie počtu štátnych úradníkov. Podľa neho, ak má dnes krajský úrad približne 300 zamestnancov, po prenose kompetencií na samosprávu ich bude mať len okolo 60. Zároveň však pripustil možnosť istej duplicity, keď niektoré úrady prejdú pod samosprávu, ale zostanú tiež v pôsobnosti štátnej správy.
Navyše, niektoré rezorty už teraz deklarujú neochotu vzdať sa svojich právomocí. "Najväčšie problémy sú s ministerstvom vnútra, ktoré sa nechce vzdať matriky. Na druhej strane, napríklad v oblasti školstva je úplne jasné, že školy prejdú pod samosprávy. Chýba ale dohoda o tom, kto bude platiť učiteľov a kto menovať riaditeľov škôl. Aj preto je nevyhnutnosťou prijať kompetenčný zákon," uviedol V. Nižňanský.
Medzi kompetenciami, ktoré majú prejsť na samosprávy medzi prými, spomenul predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Michal Sýkora predovšetkým prvostupňové stavebné konanie, aby mestá a obce mohli vydávať stavebné povolenia. Potom matriky, školské zariadenia, sociálnu agendu a vodárenské podniky. Pravda, zabezpečenie pitnej vody pre obyvateľstvo vyplýva samosprávam zo zákona. Avšak podniky vodární a kanalizácií zatiaľ stále patria štátu. "Hovoríme teda nielen o potrebe prenosu kompetencií, ale aj o financiách a majetku. S tým súvisí prijatie novely zákona o obecnom zriadení," tvrdí M. Sýkora.
Všetci traja sa v Poprade zhodli na tom, že schválenie reformy verejnej správy na Slovensku je nevyhnutnosťou. Spoločne s Albánskom sme totiž jedinými krajinami v Európe, kde ešte nefungujú regionálne samosprávy. "Patríme k najcentralizovanejším štátom vôbec. Až 96 percent daní končí v štátnej pokladni, z ktorej sa potom prerozdeľujú," povedal V. Nižňanský, ktorý považuje za falošný argument slovenskej ľavice, že pri navrhovanom modeli územnosprávneho členenia 12 + 12 sa chudobné regióny stanú ešte chudobnejšími a tie bohaté naopak ešte bohatšími. Počet obyvateľov v jednotlivých VÚC sa podľa neho bude pohybovať od 266 po 717-tisíc obyvateľov. "Je to uprostred európskeho rozpätia. Celky budú teda dostatočne veľké na to, aby mohli spravovať veci verejné a zároveň dostatočne malé na to, aby boli pre verejnosť prehľadnými," uviedol ďalej.
Na margo prezidentom a stranou Smer preferovaného modelu 3 + 1 povedal, že takéto samosprávne celky na Slovensku dosiaľ nikdy nefungovali. Za nesprávne označil aj tvrdenie o potrebe 2,5 miliardy korún na uvedenie do života dvanástich územných celkov. Podľa neho na to postačí 80 až 140 miliónov korún.
"Filozofia reformy je jasná - konečne preniesť moc z Bratislavy do jednotlivých regiónov. Na zabezpečenie toho je však potrebné konečne už prestať hrať tipovaciu súťaž o počte VÚC a začať sa venovať prenosu kompetencií na budúce regionálne samosprávy," dodal na záver predseda ZMOS-u M. Sýkora.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
