šesť rokov. Známy svetobežník stále dokazuje svoje majstrovstvo na profesionálnom ľade a popri tom v metropole Utahu na americkom západe plní aj funkciu nášho olympijského atašé. Už o necelý rok v Salt Lake City slávnostne otvoria devätnáste zimné olympijské hry.a táto téma rezonovala aj počas nášho stretnutia pri barbecue. Keďže sa s Jožkom poznáme nejaký ten čas, hoci mal poriadne nabitý program, ochotne rozprával nielen o svojej láske, o krasokorčuľovaní, ale odhalil čo-to tiež zo svojho súkromia. Nesmierne si treba vážiť, že obetoval hodinku zo svojho vzácneho voľna, pretože po majstrovstvách Európy v Bratislave mal štyri vystúpenia v Kanade, niekoľko ďalších v USA, dva razy sa presúval do Nemecka, momentálne je už opäť v Norimberku, nasleduje Japonsko, dvakrát New York a potom absolvuje traqdičný nácvik v Sun Valley v susednom štáte Ohio…!

AKO SA CHYSTÁ PRVÁ OLYMPIÁDA V NOVOM MILÉNIU

Ako si spomínaš na moment, keď ťa oslovil náš olympijsky vybor, aby si sa stal olympijským atašé?

"Ani si to presne nepamätám, kedy to bolo, no zhruba pred rokom. Oficiálne poverenie mi v novembri minulého roku odovzdal predseda Slovenského olympijského výboru František Chmelár. Bol som veľmi prekvapený, že ma nominovali na takúto pozíciu, lebo pre mňa je to predsa len neprebádané teritórium. Trochu som z toho spočiatku aj mal strach, no musím zaklopať, zatiaľ I s pomocou ďalšieho krasokorčuliarskeho trénera zo Slovenska, Karla Kovářa, všetko zvládame. A dúfam, k všeobecnej spokojnosti."

Čo táto pocta a aj funkcia pre teba znamená konkrétne?

"Je to trochu zložité, pretože ešte stále vystupujem aj na ľade. Nhie som stále v Salt Lake City. Všade však so sebou nosím počítač, takže agendu vybavujem elektronockou poštou alebo telefonicky. Mal som to šťastie, že keď bolo treba niečo zariadiť osobne, akurát som bol v Utahu…"

Hoci ZOH budú az o rok, ako podla teba prebiehajú priíravy na tento sviatok sportovcov celého sveta?

"Nateraz všetko klape poľa plánu. Nedávno som sa zúčastnil na seminári pre vedúcich výprav a šéfov misií. Zo 75 prihlásených krajín uź 13 medzi nimi aj Slovensko má svojho olympijského atašé. Kozmetickými úpravami musia prejsť športové strediská v horách, no predolympijské testovacie preteky prebehli bez väčších problémov. Vo veľkom sa pracuje na zveľadení cestných komunikácií, takže pri rozširovaní diaľníc z dvoch na štyri prúdy vládne čulý ruch."

Kde sú ešte ďalšie resty usporiadateľov?

"Súvisia s ubytovaním návštevníkov mimo olympijskej dediny. Záujem je obrovský, ale kapacita hotelov asi nepostačí. Kee v sebe nezapriem krasokorčuliarskeho ducha, nepáči sa mi, že súťaže v tomto športe budú v hale Delta Center. Je stavaná na basketbal, ktorý sa hráva na menšej palubovke ako je olympijský ľad. Z viacerých sedadiel preto diváci nedovidia na celú plochu! Do predaja síce pôjdu zlacnené vstupenky, no aj z vlastných skúseností viem, že sa tam zle jazdí. Chýba totiž väčší kontakt s publikom. ISU aj MOV pritom chceli, aby "kraso" bolo v centre mesta a zimák E Center s kapacitou 8500 miest by bol perfektný. Funkcionári však tvrdia, že krasokorčuľovanie potrebuje väčšiu halu a k výmene nedôjde, lebo ani pre hokej by to nebolo vhodné riešenie, keďze nie všetci fanúšikovia by videli zovšadiaľ bránu…"

A čím sa zaoberáš momentálne?

"Vyberám vhodnú lokalitu pre náš Slovenský dom, ktorý sa stal tuším už od Lillehammeru peknou tradíciou. Zo štyroch miest sa mi najviac pozdáva reštaurácia Madison, ktorá je len tri minúty chôdze od Delta Center. Mali o ňu záujem tiež Švajčiari, nevyhovala im len kvôli kapacitným možnostiam. Dôležitá je ale jej poloha, lebo počas ZOH bzniknú ochranné zóny so vstupmi a spomínaný objekt je práve na rozhraní. Nie je tam problém s parkovaním, je blízko press centra… Spolu s K. Kovářom sme tiež zabezpečili ubytovanie pre našu hokejovú výpravu v Boisy. Všetko sa to často točí len okolo ubytovania. Hoci sme malá krajina, nároky máme veľké. "

Poverili ťa aj špeciálnymi požiadavkami, takpovediac diplomatickou misiou a nadväzovaním kontaktov aj s podnikateľskými subjektami?

"Nuž, musím sa vrátiť k Slovenskému domu. Spojil som sa s tunajším Medzinárodným centrom rozvoj obchodu, ktorý má veľký záujem o spoluprácu. V pláne sú spoločné mítingy a prednášky vždy na pôde iného národného domu. "

Je táto práca tou výzvou, aby si sa raz mohol venovať výlučne podobnému druhu kariéry?

"Určite získam ďalšie skúsenosti, ktoré nikdy nie sú na zahodenie. Pravda, ak to všetko zvládnem dobre! Odpoveď ponúknem až po olympiáde."

Prezraď, ako vyzerá bežný deň atašé, najmä s prihliadnutím na fakt, že termín štartu ZOH sa nezadržateľne blíži...

"Moja práca spočíva hlavne v zbieraní informácií. Za počítačom presedím veľa hodín, sem-tam absolvujem schôdze, pretože sa musím zoznamovať s mnohými ľuďmi. Inak však musím aj trénovať, lebo mám dosť vystúpení a z toho, čo ma živí nemôžem vypadnúť."

Keďže si určite dôveruješ, súhlasiš s názorom, že po tejto olympijskej skúsenosti meno Jozef Sabovčík vlastne stúpne na cene?

Dúfam, že áno, pretože verejnosť ma tu pozná predovšetkým ako krasokorčuliara. Vidia ma vystupovať aj v televízii a teraz by ma mohli zaradiť aj inam zo športovca sa stáva delegát…"

O ŠPORTE, KTORÝ SI ZAMILOVAL

Uberá sa podľa teba súčasné krasokorčuľovanie tým správnym smerom? Do akej miery ťa ,motivujú. výkony amatérov?

"Až priveľmi sa rozbehlo skákanie, všetko sa točí okolo trojákov a štvorákov.Je to perfektné, veď Browning a ja, občas aj Fadejev, sme to vlastne začali. Ak sa ale bude dásvať dôraz len na skákanie, potom to nebude ono. Škoda, že je len zopár jednotlivcov, ktorí dokážu spojiť svoje technické majstrovstvo I umelecký prejav. A motivácia? Mám už 37, ale keď vidím dvadsaťročných skákať, vždy ma to trochu potiahneSám ešte zvládam všetky trojité skoky I štvoráka, cítim sa dobre, keď zajazdím čisto. Uvedomujem si, že som ešte natoľko nezostárol…"

Koľko denne trénuješ?

"Na ľade som päťkrát do týždňa hodinku. Mohol by som aj cez víkend, ale len ráno, a to je pre mňa zabiják.Úplne mi to však stačí, lebo už sa nepotrebujem technicky zlepšovať. Trúfam si na svoj tradičný repertoár. Keby tak nebolo, prestalo by ma to baviť."

Kde sú podľa teba limity, ktoré ohraničuju ľudské možnosti krasokorčuľovania?

"Záleží od toho, kto príde a čo je módne. Doteraz sa vždy našiel korčuliar, ktorý priniesol nový žáner. Čo sa týka skokov, ako to vyskúmal náš odborník pán Mauer, štvoritý axel je v silách. Pravda, ak nepôjde dopredu vývoj našich topánok a korčúľ. Skočiť ho na trńeningu a v pretekoch, to ale zásadný rozdiel. A dôležité je tiež to, aby rozhodcovia nehodnotili iba skoky, lebo na výraz potom nezostane priestor."

Ruskú školu už kde-kto odpisoval, no nezakapala. Kedy padne jej hegemónia?

"Rusi dodnes žijú zo svojej základne. Majú takých, napríklad Myšina, ktorý vychoval Urmanova, viedol Jagudina a teraz sa venuje Pľuščenkovi čo si ešte pamätajú starú éru. Nová generácia ide len po peniazoch. Pokiaľ sa niečo drasticky nezmení, budú to mať nesmierne zložité…"

Do vášho športu prúdi čoraz viac peňazí. Ako sa pozeráš na komercionalizáciu, keď si už vlastne na druhej strane brehu?

"Kraso je naozaj jedným z najdrahších športov. Ja sa ale na to dívam skôr z tej strany, že akú dilemu majú tréneri. Často vedú deti bohatých rodičov, ktoré sú však totálne drevá. A teleentovaný jedinec zase môže smrdieť grošom. Tréner nemôže robiť veľké výnimky, zvádza vnútorný boj. Čo si pamätám, za môjho detstva sa podporovali len talenty."

Ktoré pomyselné "P" musí mať špičkový krasokorculiar?

"Samozrejme, vytrvalosť, keďže výsledky sa ihneď nedostavia. Treba len makať a makať, odjazdiť kilometre. Dôležité je sebavedomie. Kvôli kontaktu s publikom vyhrávajú šoumeni. Do istej miery zaváži aj drzosť a schopnosť stanoviť si pevný cieľ. A byť samým sebou!"

Hovorí sa, že dobrý tréning je poriadnou drinou a bolí viac ako samotné preteky, ktore sú skôr skúškou psychickej odolnosti. Do akej miery platí, že talent vyhráva na celej čiare?

"Občas aj nadaný pretekár "zhasne", na sebe príliš nepracuje. Vhodná je kombinácia, ktorá sama o sebe ešte nezaručuje úspech. Poznám ale olympijských medailistov, ktorí neboli natoľko nadaní, ale vydreli si to."

Dá sa vyžiť len z profesionálneho chlebíka alebo sa s pribúdajúcimi rôčikmi musíš porozhliadať aj po iných aktivitách?

"Zatiaľ som mal šťastie v tom, že som si dokázal zarobiť na rodinu. Nesťažujem sa. Takých štari až päť rokov ešte môžem jazdiť a potom sa uvidí. Chcel by som sa venovať aj trénerskej práci. Veľmi sa zaujímam o technické prevedenie a ako som si všimol, tieto prvky sa už, žiaľ, neučia tak ako za mojich čias. A to mi dosť prekáža…"

Kedy u nás na Slovensku vyrastie nový Sabovčík, ktorý by šíril aspoň takú slávu ako ty?

"Róbert kažimír sa výkonom na posledných ME tomu čiastočne priblížil. Veď po dlhých rokoch sa konečne slovenský krasokorčuliar dostal do prvej desiatky. Pre celkový rozlet ale treba vychovať širšiu základňu pretekárov a aj novú generáciu trénerov."

A TERAZ ČOSI ZO SÚKROMIA…

Za akých okolností a prečo si zakotvil práve v Utahu? Čo ťa tam prilákalo, čo ti imponuje na tamojšom naturele?

"Do Utahu som sa presťahoval pred takmer šiestimi rokmi kvôli dobrému kamarátovi Stewartovi Sturgeonovi, ktorý mimchodom trénuje nášho Kažimíra. V Sun Valley mi pomáhal s choreografiou, ale nedotiahli sme ju do konca. Jedinou možnosťou bolo prísť za ním do Salt Lake. Po dvoch týždňoch som tu už však zostal natrvalo… A nebanujem. Veľmi sa mi páči prostredie čistý vzduch, hory, roviny. Celý štát je rodinne založený, sú tu dobré školy, nie privátne. Je tu ticho a o kriminalite sa prakticky nedá hovoriť!"

Ako sa má rodinka? Prezraď niečo podrobnejsie...

"S manželkou Hennifer sme sa stretli v Sun Valley a klape nám to. Som rád, že všetko dopadlo tak, ako dopadlo. Mal som totiž rozvod, súd, ktorý mi pridelil syna Bladea do plnej opatery, Obaja si však veľmi dobre rozumejú, syn Jennifer rešpektuje. Trochu korčuľuje, hrá náš európsky futbal. V slovanistickom drese, ktorý som mu doniesol po šampionáte v Bratislave. Nechcem ho príliš tlačiť do "krasa", aby nezačalo strečkovať. Baví ho to, no sám si musí nájsť to, čo ho najviac láka. V každom prípade sa bude sa bude venovať nejakému športu, lebo je to dôležitá príprava do života a učí deti disciplíne."

Ktorý krok vo svojom živote ľutuješ?

"Som spokojný s tým, v akom štádiu a rozpoložení sa momentálne nachádzam. Dá sa povedať, že som šťastný. Keď by som nejaký krok menil, asi by som nebol v súčasnej situácii.!!

Si poverčivý? Akou filozofiou sa zvykneš riadiť?

"Každý športovec je do istej miery poverčivý. Nestretol som takého, ktorý by nemal istý rituál. Aj ja ho mám, ale nachám si to pre seba…"

Cnie sa ti za Slovenskom? Čo by si - ak by sa dalo - v Amerike riešil na slovenský spôsob?

"Samozrejme a vždy sa mi aj bude! V Bratislave mi žijú rodičia, ale momentálne som už usadený s rodinkou v Utahu a bolo by jej zvykalo na Slovensko."

Svoj imidž si nezmenil ani po rokoch. Bude ako nebolo...?

"Tak aj ostane…So svojím manažérom som musel spočiatku zvádzať neúnavný boj pri jazdách v džínsoch a s dlhými vlasmi. Teraz už aj sám priznáva, že je rád, že som si to prebojoval. Inak by som upadol do obyčajnej šede. Preto zostávam viditeľnejší. Keby som sa chcel ostrihať, ľudia by ma vlastne už nespoznali… Nechcem totiž nasledovať momentálny trend. Idem si po svojej ceste a buď sa to iným páči alebo nie!"

Ako zvykneš relaxovať, kde nachádzas tú svoju oázu pokoja?

"Doma v Salt lake City. Keďže veľa cestujem, oddýchnem si pri tenise, ktorý najčastejšie hrávam s Kájom Kovářom. Musím byť aktívny, lebo mnoho presedím pri počítači. Rád tiež počúvam hudbu, prečítam si dobrú knihu a keď mi zvýši čas, tak maľujem."

Na akom jedle si najradšej pochutnáš a ak varíš, ktorú americkú špecialitu by si odporúčal?

"Pozdáva sa mi naša, slovenská kuchyňa, no ch´bajú mi k nej prísady, napríklad bryndza. Varim však knedlˇiky a aj halušky. Z tunajšieho menu je veľmi populárne mäaso alebo ryby na grile, no musím si ich pripraviť sám!"

Máš rád rýchlu jazdu autom? Aká značka si ťa získtala? A čo tvoje hobby?

"Čo som sa ja naplatil pokút… Musím si už dávať lepši pozor, lebo po prekročení rýchlosti o tridsať míľ sa tu berie vodičák a má to potom veľký vplyv aj na vyššiu poistku.Mám rád rýchle autá, ale nepotrpím si na porsche, či mercedes. Potrebujem si sadnˇuť do vzidla, ktoré ma primerane pohodlne odvezie z miesta A na miesto B. Keďže som mal aj predtým hondu, zostal som jej verný. Mám Accord a terénny CRV, sme teda rodinou hondy. Ako koníčka som už spomenul maľovanie. Škoda len, že mi naň zostáva tak málo času. Jennifer som však na Vianoce namaľoval obraz podľa svadobnej fotografie."

Kto je tvojím najobľúbenejším spevákom, hercom, skupinou, prípadne politikom? Komu by si sa chcel podobať?

"Bruce Springfield, ten vždy, aj som sa s ním párkrát stretol, Jack Nicholson, možno aj Julia Robertsová. Mám rád starých známych, skupinu Summer times, syn Blade miluje Kiss. A politik? Nikdy som sa o ňu nezaujímal a ani sa nebudem. Načo…:"

S čím spájaš svoju budúcnosť aké máš ďalšie plány?

"Rozhodne s rodinou! Keď už všetko ostatné bude preč, aspoň ona mi zostane naporúdzi…"

Autor: Zdeněk Kovář

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.