a čo je aj nesporne pravda. Ony sú predovšetkým hlboko nemravné a oplzlé.
Cvičenia podľa vzoru "multimilionári žijú medzi nami a ich dedičia ešte NEMALI MOŽNOSŤ zaplatiť dedičskú daň" (a pod.), ktorými ministerka a jej sústraníci zamorili verejný priestor, nechávajú nahliadnuť až na dno spoločenského zla, ktoré na Slovensku bujnie a rozkvitá. Volá sa SOCIÁLNY RASIZMUS a je v podstate kombináciou neúcty k súkromnému vlastníctvu a priam živočíšnej nenávisti k majetným a zámožnejším vrstvám. Tragické je, že na rozdiel od rasizmu etnického, ktorý sa nenosí a pranierovať jeho prejavy je dokonca módne (a správne), tento typ intolerancie a značkovania sa na Slovensku pestuje beztrestne ako národný šport. Ide o odporné kultúrno-mentálne reziduum, s koreňmi dokonca ani nie v socializme (kde sa neduh mohutne zveľadil a takrečeno inštitucionalizoval), ale priam v ľudovej slovesnosti, v ktorej je dodnes najkladnejším hrdinom obyčajný zlodej Jánošík a kde "chudoba cti netratila" a boháči boli stelesnením zla.
Práve táto kauza dedičskej dane prezrádza, akou je SDĽ stále postkomunistickou stranou, ktorá generáciami tradované bludy dodnes osedláva (vedome-nevedome, v podstate jedno) a robí z nich svoju agendu. Pričom - samozrejme - na každom kroku podvodne zavádza: "Právna úprava pomáha najmä bohatým, aby NEMUSELI PLATIŤ DANE (...)", káže napr. včerajšie stanovisko Republikového predstavenstva SDĽ. Je to neuveriteľná lož - "bohatí" sú kasírovaní predovšetkým daňami z príjmov, ktoré sú progresívne, čo konkrétne napr. na Slovensku obnáša, že už príslušník strednej vrstvy, trebárs s mesačným príjmom 33 tisíc Sk, zaplatí na daniach asi toľko, koľko je CELOROČNÝ HRUBÝ PRÍJEM pri mesačnej mzde cca 9000 Sk.
Zákerné je pritom permanentné prežúvanie mien Rezeš, Poór a spol., ktoré fungujú ako akýsi virtuálny billboard. Všade vo svete existujú zbohatlíci, ktorí prišli k majetkom pofidérnym či rovno nezákonným spôsobom (samozrejme, "menovaným" sa na Slovensku ešte ani nič nedokázalo). Na trestanie mafiánov a grázlov sú však určené iné typy zákonov a orgánov, ako daňové. Schmögnerová a celá SDĽ touto rétorikou perfídne zovšeobecňujú, čím kriminalizujú celú sociálnu skupinu, ktorej väčšina (dokonca aj na Slovensku!) prišla k svojmu majetku prácou, umom a zručnosťou. Navyše, práve táto vrstva, a práve prostredníctvom nebotyčného daňovo-odvodového zaťaženia, sa najvyššou a NESPRAVODLIVOU mierou podieľa na prevádzke štátu, živí armádu dôchodcov a nezamestnaných, ako aj skorumpovaný a nekompetentný štátny aparát. Tu kdesi leží hlboká morálna zvrátenosť ministerkinej propagandy - tá, ktorá by si najväčšmi mala uctiť živiteľov obézneho a rozhadzovačného štátu, ktorí sumami stotisíc a viac ročne sponzorujú bezodný rozpočet, čo potom ona "múdro" a "sociálne citlivo" prerozdeľuje na najrozmanitejšie nezmysly, teda tá, ktorá by mala byť najvďačnejšia, nenechá na pokoji svojich sponzorov ešte ani po smrti.
Isteže, morbídna daň z dedičstva naozaj existuje azda v celej Európe (v ČR bola zrušená, v USA s vysokou pravdepodobnosťou čo nevidieť bude znížená). To však nie je racionálny argument a je nutné ho najmä zaradiť do historického kontextu. Je faktom, že v Európe i USA sa od počiatku minulého storočia až do nástupu "thatcheristickej" a "reaganovskej" revolúcie presadzovali vulgárne socialistické prístupy, ktoré vychádzajúc z rovnostárskych filozofií a egoizmu (AJ KONZERVATÍVNYCH!) politikov zdaňovali de facto všetko, čo sa zdaniť dalo. USA a Británia majú toto šialenstvo čiastočne za sebou, kontinentálna Európa sa z neho bude musieť vyliečiť, lebo jej inak ten tzv. štát blahobytu padne na hlavu. Rozdiel je v tom, že my sme si svoj "štát blahobytu" už dávno prejedli a teda otrocky prenášať do slovenských pomerov všetky formy štátneho výpalného proste nemôžeme. Napriek chiméram ministerky, na Slovensku niet lepšej strednej vrstvy, z ktorej by sa ešte dalo čosi zodrať. Nemala totiž čas sa poriadne ani konštituovať.
Socialistické strany na Západe, ak už sa nevedia rozlúčiť so zdieraním pracovitých a iniciatívnych, aspoň sa na nich propagandisticky neodbavujú a necvičia s ich trpezlivosťou. Vedia totiž, že SOCIÁLNE NESPRAVODLIVÝ štát blahobytu, na ktorom cudzopasia aj politické a úradnícke elity (pozri Brusel a spol.), stojí a padá na nedobrovoľnom sponzorstve výkonnejších, ktorí sú z logiky veci vždy v menšine (a preto voličsky nezaujímaví). Brigita Schmögnerová, údajne reformná ľavičiarka, a celá SDĽ, toto nevedia, a preto v najlepších tradíciách ľudovej slovesnosti a komunistických šablón priživujú sociálny rasizmus. Nebezpečie je v tom, že až sa prepne struna, horko zaplačú v prvom rade nie "boháči", ani nie ich dediči, ale - nezamestnaní, dôchodcovia a priživujúci sa politici.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
