Desiatnik však priznal, že góly dala i so šťastím
Štefan KÚŠIK
Prešov Keď tréner Petržalky Dušan Galis označil za najlepších hráčov na ihrisku Šoltísa a Desiatnika, pričom nezabudol spomenúť zásluhy Tatrana na ich formovaní, nemyslel to ironicky. Iba konštatoval. Priaznivca zeleno-bielych však muselo až pichnúť pri srdci, že tí, čo niekedy obliekali dres na východe, vynikajú už inde. "To, že títo hráči odišli k nám, je už iná vec..." dodal Galis.
Stredopoliar Ondrej Desiatnik má korene v centre Šariša. V mládežníckych rokoch bol v kádroch úspešných tímov mladších i starších dorastencov, ktoré sa hrdili ziskom titulu majstra Slovenska. Potom pôsobil v Ličartovciach i Bardejove, odkiaľ sa presunul do Petržalky. "Podpísal som kontrakt na štyri roky, čo je dosť netypické. Pôvodne to mala byť iba trojročná zmluva, ale nakoniec funkcionári usúdili inak." Teraz je pri Dunaji druhý rok, no jeho kariéra sa nevyvíjala priamočiaro. Mala aj okľuky v podobe vysedávania na lavičke či krátkom hosťovaní. "Vlani po šnúre deviatich zápasov bez víťazstva som sa začal dostávať k slovu, ale od začiatku jarnej časti som už pravidelne v akcii. Cítim dôveru, podporu trénera a viac si verím." Inak, práve v jeseni vo vzájomnom stretnutí s Prešovčanmi si Ondro natiahol sval a nerád spomína na tento duel.
V sobotu to bolo iné, patril medzi ústredné postavy svojho celku a umne dirigoval stredovú formáciu. Myslelo mu to, futbalovo pálilo tak, že bol veľkou prekážkou pre domácich. "Aj keď nám miestami bolo trošku horúco, predsa hráč na ihrisku lepšie znáša takéto krízovejšie momenty, ako keby sa mal iba prizerať spoza hracej plochy." V hlúčiku kamarátov, ktorí ho čakali pred štadiónom po zápase, doďaleka šíril dobrú náladu. Bodaj by nie. Mal na to pádny dôvod. "Nerátali sme s víťazstvom, predsa len predošlý výsledok Prešova s Interom mal cveng, ale hovorili sme si pred duelom, že ak neodkryjeme obranu, tak remíza by nám nemala ujsť. Vypálilo to nad očakávanie. Domáci majú mladé mužstvo, ustrážili sme ho, skočilo nám na lep. Veľa zavážil prvý gól, potom sme sa zamerali na držanie lopty, neponáhľali sme sa. Akurát pred koncom prvého polčasu to nevychádzalo, ale po zmene strán nám značne pomohli dva rýchle zásahy. Aj keď uznávam, padli aj so šťastím, keď sa lopta odrazila tak, ako sme potrebovali. Aj to ale patrí k futbalu."
Ondrej nemá žiadne mindráky, keď nastupuje na prešovskom ihrisku. Ak si hráč verí a je správne sebavedomý, nič ho nemôže vykoľajiť. To bol i Desiatnikov prípad v tomto stretnutí. "Uvedomoval som si, že sa prišlo na mňa pozrieť zopár kamarátov, aj to bola motivácia navyše. Inak, hoci som nejaký ten mesiac v Bratislave, stále sa cítim východniarom." A či sa neobával piskotu, nadávok? "Keď sme vyhrávali 3:1, už mi to bolo vlastne jedno, nech si ľudia robia, čo chcú..." Na margo postu, na ktorom nastupuje, dodal, že mu je vlastne jedno, aké úlohy dostane, aj tak jeho poslanie sa mení od zápasu na zápas v závislosti od toho, či Artmedia hrá doma alebo vonku. "V jednotlivých formáciách sa prelíname, dokážeme jeden za druhého zaskočiť. Na jar sme v naozajstnom laufe a vtedy futbal človeka veľmi baví. Hoci pribudli nejaké zranenia i karty a máme náročných rivalov v bratislavských derby pred sebou, nie sme roztrasení, veď sme v jarnej odvete ešte neprehrali."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.