Komunitné centrá môžu znamenať koniec úžerníctva v rómskych osadách

Žehra/Krompachy Pri príležitosti nedeľného Medzinárodného dňa Rómov otvorili včera v Žehre ďalšie komunitné centrum v rámci Phare projektu

Zlepšovanie postavenie Rómov na Spiši. Taký je doterajší výsledok trojročného pôsobenia kremnického občianskeho združenia Spolu v obci, kde Rómovia predstavujú viac ako tisícku spomedzi 1500 obyvateľov Žehry. Práve na rómsku populáciu z osady Dobrá Vôľa budú zamerané aktivity komunitného centra. Podľa slov Dariny Tokoliovej, predsedníčky združenia SPOLU, pôjde o vzdelávacie aktivity pre deti i dospelých, osvetové kurzy pre rómske ženy a zmysluplné aktivity pre deti a mládež v rámci ich voľného času. Podľa slov realizátorov Phare projektu komunitné centrá a vzdelávanie nemôžu vyriešiť všetky problémy Rómov, sú len základom pre zlepšovanie životných podmienok, znižovanie nezamestnanosti. "Ten problém vznikal dlhé roky. Tak ako sa postupne skladal, tak sa musí rozkladať. Problémy sú prepojené a niekde začať treba. Ak chceme najrýchlejšiu zmenu, tak treba začať v školskom prostredí, kde sa deti vzdelávajú. Nebudeme však vzdelávať len menšiny, ale celú spoločnosť. Majorita musí reflektovať multikulturalitu spoločnosti. To znamená, že sa už musíme prestať rozprávať o tom, že menšina je niečo zvláštne. Nie, menšina je súčasť spoločnosti. Takisto rómske osady nevznikli zo dňa na deň. Je to výsledok dlhodobého procesu a nevydarených taktík. Európska únia chce projektom Phare 2001 pomôcť pri likvidácii rómskych chatrčí, pri výstavbe infraštruktúry," načrtla víziu Jana Kviečinská, generálna riaditeľka sekcie ľudských práv a menšín Úradu vlády SR. Koordinátor projektu Kristian Sörensen z Dánska bez okolkov priznal, že to nebude ľahký proces. "Nikto z nás nemá žiadne ilúzie. Nič nebude fungovať, pokiaľ Rómovia nepreberú zodpovednosť za svoje rodiny," zdôraznil. Zareagoval aj na otázku úžerníctva v osadách, ktoré ešte viac prehlbuje sociálnu biedu Rómov. Zdôraznil, že to nie je len problém Rómov na Slovensku, ale rovnako aj rómskej komunity v Bulharsku, Rumunsku, Albánsku a ďalších európskych krajinách, kde bežia projekty Phare. "Úžerníctvo u nás legislatívne neexistuje a teda sa nedá legislatívne riešiť. Úžerníctvo rozkvitá tam, kde ľuďom chýbajú informácie, kde nevedia o tom, že sú to pre nich nevýhodné podmienky. Je to teda otázka rozhľadu. Poznám jeden jediný prípad, kde sa to podarilo ako-tak zvládnuť, a to je vo Svinej. Človek dostatočne odvážny začal požičiavať Rómom, no za čestných podmienok, nie za úžernícke úroky. Tým pádom zobral vietor z plachiet úžerníkovi, ktorý tam dnes už nie je," poukázala na možné riešenie J. Kviečinská. Podľa jej slov je pre Rómov dôležité nielen školské vzdelávanie, ale aj získavanie informácií a zručností trebárs o spôsoboch požičiavania peňazí. "Úžera sa dá eliminovať aj pomocou komunitných centier, kde ľuďom v kritickom čase, keď najviac potrebujú peniaze, je niekto ochotný pomôcť. určite úžera nezanikne z jedného dňa na druhý, ale po častiach sa to dá zrealizovať," vyjadrila sa D. Tokoliová.