Marietta Žigalová

fitneska

Čoho ste sa báli ako dieťa a čoho sa bojíte dnes?

- Bála som sa zostať doma s mladšími súrodencami, lenže nemohla som to dať najavo. Potom som sa strašne bála obyčajných myší, potkanov a ďalších hlodavcov. Keď som však súťažila na pevnosti Boyard, tak som sa musela premôcť a s tými potvorami sa skamarátiť. Momentálne sa však už nebojím nikoho a ničoho.

(jsv)

Emil Horváth ml.

herec

Bez čoho by ste si nevedeli predstaviť svoj život?

- Donedávna som mal taký pocit, že bez tejto profesie. Pravdepodobne si ho neviem predstaviť bez zdravia ako takého. Mám taký pocit, že kvalita života závisí od toho, čo my berieme vlastne absolútne samozrejme. Pokiaľ človek funguje normálne ako osobnosť a je premýšľajúcim tvorom, relatívne zdravým, tak je to dosť veľké šťastie. Najstrašnejšie sny sú, pokiaľ by som si chcel hypoteticky predstaviť osud len niektorých svojich kamarátov, ktorí sú povedzme pripútaní na lôžko a tak ďalej. Asi sa ťažko žije človeku samému. To si neviem predstaviť. Budem skôr ten komunikatívny typ, ktorý niekoho potrebuje, s ktorým by sa pozdravil alebo len prehodil zopár slov. Pravdepodobne by zo mňa Robinson nebol.

Jana Šomošiová

operetná a muzikálová speváčka

Mali ste niekedy pocit, že stál nad vami anjel strážny?

- Ešte v detstve. Boli sme so spolužiačkou na plavárni. Nevedela som dobre plávať, ale nechala som sa nahovoriť aby sme plávali vo veľkom bazéne. Urobili sme vždy iba dve-tri tempá od kraja bazéna a potom naspäť. Keď som bola vzdialená od brehu, odrazu sa kamarátka sa na mňa zavesila a začala ma ťahať ku dnu. Bola v šoku a kŕčovito sa ma držala. Šli sme spoločne ku dnu. Topili sme sa. Hltala som vodu plnými dúškami a hlavou mi preblesklo: Určite sa utopím.- Odrazu som pocítila riadne kopnutie a kamarátka sa odo mňa odrazila. A keď sa ma pustila, vtedy som mala pocit, že nado mnou stál anjel strážny.

Alojz Engliš

poslanec NR SR

O čo ste museli v živote najviac zabojovať?

- Najviac som musel zabojovať asi o prijatie na vysokú školu. Mal som zlý kádrový profil, s ktorým bolo takmer nemožné sa dostať na vysokú. Museli sme preto s podobne "postihnutými" spolužiakmi zabojovať iným spôsobom. Konkrétne sme na našu maturitu zavolali dekana Hutníckej fakulty vtedajšej VŠT. Podali sme fakt skvelý výkon a ohúrili sme ho natoľko, že prehlásil "všetkých vás beriem na školu bez prijímacích skúšok". Vtedy sa to ešte dalo. Keby nám to nevyšlo, o nejakej výške by sa mi mohlo len snívať.

(jsv)

Ivan Mládek

muzikant

Čo sa vám na sebe páči a čo by ste, naopak, zmenili?

- Páči sa mi na sebe úplne všetko a doslova som zo seba nadšený. Najviac sa teším z každého nového znaku staroby, pretože si vždy poviem, a hele ďalší rok doma... Na sebe by som nemenil nič, maximálne iba rozdeľovač v aute, čo s ním chodíme na koncerty.

(jsv)

Autor: jsv

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.