Hrnčiarske remeslo je v Gemeri odsúdené na zánik

Šivetice Pocas dlhých stárocí bola obec Šivetice v okrese Revúca známa svojou keramikou. Dnes, na prahu nového tisícrocia, vyrába slávnu šivetickú

keramiku posledný hrnciar širokom okolí František Szarka. "Napriek tomu, ze som vyucený elektrikár, pustil som sa do hrnciarstva. Zacal som robit suveníry pre jaskyne na Gemeri a múzeá na hrade Krásna Hôrka a kaštiel v Betliari. Postupne som sa dostal aj k tradicnej keramike zo Šivetíc," vysvetlil svoje prvé kroky za hrnciarskym kruhom F. Szarka. V tejto malej gemerskej obci v minulosti bolo hrnciarstvo najlepším zdrojom príjmov. Obec sa spomína v historických análoch uz v druhej polovici 13. storocia. Šivetický chotár podla slov F. Szarku obrábali sedliaci z okolitých dedín, lebo v tejto obci bol kazdý jej obyvatel hrnciar, co bolo pre nich výhodnejším zdrojom obzivy. K rozvoju tohto remesla prispela najmä velmi vhodná hlina na výrobu a vypalovanie rôznych predmetov dennej potreby. Úzitkovú keramiku nalozili hrnciari na vozy a predávali ju po celom Uhorsku na jarmokoch. "V zmenšenom vydaní som ju robím aj ja a o suveníry so šivetickým vzorom na tanierikoch, dzbánoch, krciazkoch, vázickách, svietnikoch ci hrncekoch bol velký záujem. Dnes uz nemám komu svoje výrobky predat," postazoval sa F. Szarka, ktorému je lúto, ze nemá ziadneho nástupcu. Najviac sa mu zapácili predmety vyrobené praclovekom, ktoré našli archeológovia v jaskyni Domica. "Robím ich dodnes a v pôvodnej velkosti," hrdo povedal F. Szarka. Aj ked majster hrnciar keramiku vyrába pre rôzne inštitúcie a v týchto dnoch má malú objednávku pre revúcku samosprávu, nikdy nevynechá popri erbe alebo znaku tradicný šivetický ludový motív. "Ludom sa najviac zapácil kvietok spolu s vtácikom," uviedol F. Szarka. Po zmene politického systému zacal v oblasti hrnciarstva podnikat, ale nedarilo sa mu rovnako ako ostatným jeho kolegom remeselníkom. Tvrdí, ze o keramiku dnes nie je záujem. Podla jeho slov, sú ludia radi, ze majú na chlieb. "Predtým, som musel dávat pozor, aby som všetky cerstvo vypálené výrobky nepredal už doma. Zastavovali sa tu celé autobusy, ale mal som zmluvu s vtedajšími komunálnymi sluzbami a musel som ju plnit. Predal som iba to, co som vyrobil naviac," opísal nie tak dávnu minulost F. Szarka. "Škoda, ze naše krásne remeslo je aspon tejto oblasti Gemera i Slovenska odsúdené na zánik. Dnes to robím uz iba preto, aby som sa na dôchodku nenudil. Odbyt nie je takmer ziadny a to málo co predám, nestací ani na zaplatenie úctov za spotrebovanú elektrickú energiu," dodal F. Szarka.