Shengenskú dohodu. Je to potešiteľná správa, pretože veľké reptanie značnej časti obyvateľstva Slovenska svojho času vyvolalo zavedenie víz voči našim občanom. Išlo o krajiny, ktoré "poctili" návštevou naši "azyloví turisti". Takže cestovať bez víz môžeme už aj do Belgicka. Lenže má to i háčik. Ak sa čo len jedna krajina EÚ rozhodne kvôli vyššiemu počtu žiadateľov o azyl zo Slovenska opäť zaviesť voči nám vízový režim, potom budeme musieť žiadať o víza pri ceste do každej krajiny tohto európskeho spoločenstva. A to je už tá menej lákavá strana mince.

Obava z "turistiky" je tu teda opäť, hoci prvé dní otvorenejšieho režimu ju celkom nepotvrdili. Otázka, čo s Rómami, ktorí pestujú "azylovú turistiku", však zostáva. O inom je zase to, ako EÚ vníma Slovensko práve cez prizmu rómskej problematiky a ako to môže vplývať na naše integračné snahy do EÚ. Práve na to sme sa opýtali štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí Jána Figeľa pri jednej z jeho posledných návštev Vranova nad Topľou. "Táto téma nás bude sprevádzať ešte veľmi dlho," znela odpoveď J. Figeľa, čím nepovedal nič objavného.

J. Figeľ rómsku problematiku vidí ako veľmi zložitú, lebo na rozdiel od všeobecnej národnostnej problematiky na Slovensku je aj sociálna a má na ňu tri čiastočné odpovede, ktoré spolu súvisia a len v súvislostiach sa dajú zvládnuť ako celok. Prvá časť odpovede je podľa J. Figeľa európska, pretože Európa vníma rómsku problematiku ako problém. "Ak chce mať Európa naozaj slobodu vo svojom vnútri v dostatočnom poňatí, tak nemôže mať jednu vonkajšiu prísnu shengenskú hranicu a vo vnútri ďalšie veľmi odlišné azylové režimy, ktoré znamenajú, že sa ekonomicky oplatí cestovať do vzdialeného Fínska alebo Belgicka a žiadať o azyl. Samozrejme neúspešne a potom sa vrátiť domov. My ako keby sme platili školné pre niektoré krajiny, ktoré teraz menia legislatívu aktuálnu v čase studenej vojny. Vtedy sa naozaj bolo treba o každého emigranta postarať ako o človeka, ktorý prichádza z neslobody." Vďaka "školeniu", ktoré im dávajú slovenskí Rómovia, menia svoj azylový režim aj spomínané krajiny a v súčasnosti sa taká turistika už ani u nich nevyplatí.

Druhá a tretia časť odpovede štátneho tajomníka sa týka Slovenska. "Potrebujeme budovať naozaj integrované Slovensko, čo znamená ekonomickú a sociálnu súdržnosť, aby všetci tí, ktorým sa chce robiť, vzdelávať či podnikať, mali na to podmienky. Aby sa im viac oplatilo ísť týmto smerom, než naopak čakať na poštára, na štátne podpory, prípadne obchádzať zákony a radšej podvádzať ako poctivo podnikať."

Práve tieto fakty považuje J. Figeľ za najdôležitejšie, aj keď nemajú mocenskú dimenziu. Zmeny k lepšiemu nenastanú skôr, kým sa do riešenia problematiky nezapojí aj rómska komunita. "Oni nemôžu čakať, že ostatní to vyriešia za nich. Skôr naopak. Rómovia by sa mali angažovať v tomto prostredí aj politicky, ekonomicky či spoločensky. Sami skôr vedia zadefinovať to, ako sa táto problematika dá riešiť, než keby to robil niekto iný," argumentoval J. Figeľ a dodal: "To, čo potrebujeme, nie je krátkodobé a rýchle riešenie, ani potemkinovské fasády, ale skôr hlboký proces zmien v spoločnosti. Mám na mysli dôstojnosť každého človeka, právo, ktoré sa spája aj s povinnosťami, sloboda pre všetkých, ktorá však má aj druhú stranu mince, ako je zodpovednosť, spravodlivosť pre všetkých, vymáhateľnosť práva a podobne."

Takáto je perspektíva, ale už teraz je jasné, že zvládnuť rómsku problematiku nebude záležitosťou tejto generácie.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.