hlúpym, ani neomračujú, ani nenapínajú (iba ak žalúdky).
N-tá Koaličná rada na tému RVS došla v utorok k prenikavému záveru: Spájanie sa s opozíciou v záujme presadenia svojich cieľov nebude, k lojalite sa zaviazali údajne aj SDĽ, aj SOP. Bolo dohodnuté, že riešenie sa bude hľadať v rámci koalície. Ohromujúci pokrok, veď ešte donedávna sa zľava ozývalo, že "reforma je pre všetkých občanov, aj voličov opozície". Akty RVS sa teda politicky posúvajú zhruba tam, kde sa zatvorili po rozhodnutí vlády o členení 12+12.
Podstatu, ktorá sa nezmenila, pomenoval Béla Bugár - nie je mu jasné, kde sa bude to riešenie hľadať. Rozpoltenie koalície medzi "dvanástkový" a "osmičkový" model zostáva zachované a je temer nepredstaviteľné, že by sa zástancovia jedného či druhého variantu vzdali svojej schémy, uznali, že sa mýlili, a prešli kvôli zjednoteniu na pozície protivníkov. Ak sa teda predstavy pre parlamentné hlasovanie zosúladia, bude to kdesi v medzipriestore. Vulgo tipované, môže to byť napríklad 10+10 (isteže, vyzerá na vtip, ale vyčkajme času), alebo - oveľa pravdepodobnejšie - trebárs asymetrické členenie, to jest iný počet samosprávnych regiónov a iný počet krajov štátnej správy (viď nižšie). Čiže model, ktorý bol už raz pred rokom odvrhnutý ako menej dobrý, resp. zlý. Summa summarum - jednou z možností "riešenia" je ten typ kompromisu, o akom sme písali včera: Kompromis kvôli kompromisu, ktorý už nie je prostriedkom vedúcim k cieľu, ale cieľom samotným. Teda kompromis, ktorého autentickým obsahom už nie je reforma, ale prežitie a dovládnutie.
Voňavé avízo vyslal Ján Šimko, ktorý na audiencii u prezidenta predstavil svoj tvorivý vklad: 3+1 kraje + 12 VÚC. Podľa prvých reakcií (Dzurinda, Mikloš, Harna) nápad získal nulové sympatie. Vážnejšie je, že agilný podpredseda SOP ho uviedol ako návrh, ktorý mieni predložiť v NR SR. Čo je už ale v priamom rozpore s dohodou, že koalícia sa bude snažiť o spoločné riešenie. Vôbec, celkový prejav SOP v tejto kauze je tragický - Hamžík ešte 30. januára prisahal na 12+12, potom bolo 8+8, teraz toto čudo. Plus nezmyselná ponuka Schusterovi, aby sa ujal "koordinačnej úlohy" nad reformou verejnej správy. Vskutku, zmätok sa už nedá stupňovať efektívnejšie, než angažovaním nepripraveného, sebastredného a politický priestor si hľadajúceho prezidenta.
Na blúdení SOP v posledných mesiacoch sa dá pekne odčítať, kam to vedie, ak stranu nedrží pokope ideový kompas ani spoločná vízia, ale zmietajú ňou iba krátkodobé záujmy, ciele a plné gate jednotlivých exponentov, ktorým hrozí koniec kariéry. Premety sú to občas až neuveriteľné: "Na stretnutí u Schustera by sa mali zúčastniť reprezentanti VŠETKÝCH 90 POSLANCOV, KTORÍ O REFORME ROZHODNÚ", zarámoval svoju terajšiu iniciatívu ten istý Ján Šimko, ktorý nestíhal celý marec opakovať, že "RVS nie je len pre voličov koalície, ale pre všetkých občanov Slovenska, a preto je potrebné, aby o nej mohla ROZHODOVAŤ AJ OPOZÍCIA". Čo s takým politikom, ktorý nielenže obtýždeň mení názory, ale nás má všetkých ešte aj za sklerotických idiotov?!
Významným momentom je, že konečné rozuzlenie sa bude rodiť aj pod tlakom, ktorý sa inicializuje na politikov z viacerých zdrojov. Agilitou kypí tretí sektor, ktorý pod Nižňanského verziu nazbieral už podporu 172 (!) svojich organizácií. ZMOS sa, naopak, drží väčšmi rezervovane. Je zrejmé, že napriek formálnemu favorizovaniu "dvanástky" je rozdrobený a obciam, ktoré združuje, beží predovšetkým o kompetencie a najmä peniaze, čo s nimi majú prísť. S istou nadsádzkou sa dá konštatovať, že ak sa delimitujú moc a zdroje, starostovia a primátori pristúpia už trebárs aj na členenie 1+1, či 60+60.
Špeciálne okolo počtov VÚC sa aktivizujú iba tie regionálne reprezentácie, ktorých záujmy a vplyv sú bezprostredne závislé na tom, či ich bude osem alebo dvanásť. Na Spiši, Zemplíne či v Martine sa spolčujú HZDS, KDH, SDĽ, SOP, SDKÚ bez rozdielu straníckej trikolóry; podstatné je pre nich dostať vlastný regionálny "pašalík", v ktorom sa už potom môžu pozabíjať o moc. Extra odpudivá je trnavská mezaliancia, kde sa k akcii HZDS za späťzískanie Senice a Skalice (na pripojení k Blave sa dohodli Bugár s Dzurindom a odmávala to vláda) pridali aj lokálne filiálky KDH a SDĽ, pričom tá druhá aj s tichou podporou centra. Je naskutku desivé, ak dve strany "proeurópskej" koalície sa neštítia viesť svoj zápas za "veľkú Trnavu" a proti umenšeniu mocenského teritória pod najprimitívnejšou nacionálnou demagógiou.
S tikajúcou časomierou sa sága rúti ďalej, v ústrety novým dobrodružstvám a neznámej koncovke. Známe a zrejmé je iba toľko, že čím bližšie je finiš, tým menej je to o reforme. Primárny je už iba "kompromis" a to, aby v okruhu hlavných aktérov bolo iba toľko porazených a urazených, koľko ich ešte unesie "politická stabilita".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
