zinkových ingotov. Zo strany mužov zákona to bola rutinná záležitosť, nič nezvyčajné... Policajti však výsluch viedli spôsobom, ktorý pripomína praktiky gestapákov. Verejnosť pozná tieto metódy zväčša z filmov, ale že sa používajú aj v súčasnosti, tomu by len málokto uveril.
"Vypočúvali ma dvaja. Ján Š. mi prikázal, aby som sa vyzul a kľakol si na stoličku. Urobil som o čo ma žiadal. Pristúpil ku mne a bil ma obuškom po chodidlách aj po zadku... Pavol L., ktorý sa dovtedy len pozeral, zrazu podkopol stoličku, na ktorej som kľačal... Spadol som na zem a on do mňa začal kopať," opísal priebeh vypočúvania Ladislav C. Ukázalo sa však, že podobnú skúsenosť má aj ďalší z vypočúvaných mužov. Hovorí Ladislav P.: "Bola noc, výsluch trval dlho. Ja som sa k spáchaniu trestnej činnosti, ktorú policajti vyšetrovali, nechcel priznať. Operatívec Ján Š. chytil obušok a bil ma ním po pätách. Urobil to vtedy, keď so mnou zostal sám... Bolo to veľmi bolestivé, preto som povedal, aby si do zápisnice napísal čo chce, že mu to podpíšem… Potom, už v prítomnosti jeho kolegu a policajta, ktorému Ján Š. zápisnicu nadiktoval, mi ju dal podpísať. Odmietol som to, ale keď ma začal udierať po tvári, z obavy, aby ma ďalej nebil, som zápisnicu podpísal..." Ladislav D., tretí z trojlístka, ktorý vypočúvala uvedená dvojica uviedol, že v priebehu výsluchu ho Pavol L. udieral do brucha...
Praktiky, ktorými sa pracovníci Železničnej polície v Košiciach snažili vytĺcť z podozrivých priznanie, kvalifikoval okresný prokurátor ako pokračujúci trestný čin zneužívania právomocí verejného činiteľa. A to preto, že ako verejní činitelia, vykonávali svoje právomoci spôsobom odporujúcim zákonu.
Ani jeden z obžalovaných sa k spáchaniu uvedeného trestného činu nepriznal. Bránili sa tým, že do Čiernej nad Tisou ich v kritickom čase vyslal zamestnávateľ. Ich úlohou bolo objasniť rozsiahlu trestnú činnosť, krádeže hliníkových a zinkových ingotov, ku ktorým došlo v obvode tamojšej železničnej stanice. "Pri vypočúvaní poškodených sme postupovali zákonným spôsobom. Nepoužili sme voči nim fyzické násilie a vždy sme boli pritom obidvaja... Prípadne naši nadriadení Ing. Marián M. a Zuzana L. a pri výsluchu Ladislava C. bol v miestnosti aj policajt Ján P. Títo svedkovia môžu potvrdiť, že sme voči poškodeným nepoužili žiadne násilie," presviedčali obžalovaní samosudcu Okresného súdu v Trebišove.
Poškodení však s tým, že pri vypočúvaní vyfasovali bitku, nerobili žiadne tajnosti. Povedali to nielen doma, ale dozvedeli sa to aj ich známi. Navyše, zranenia, ktoré utrpeli, boli viditeľné i voľným okom. Masírovanie chodidiel obuškom sa u dvoch z nich podpísalo pod problémy s chôdzou... Ladislava P. musel odviezť domov syn. V čej hlave skrsol nápad zavolať fotografa, dnes už nevedno. Isté je len to, že keď si poobzerali všetkými farbami hrajúce modriny a pomliaždeniny na nohách, tvári a zadku, rozhodli sa, že to tak nenechajú. Ladislav P. mladší sadol do auta a domov sa vrátil s fotografom. "Všetci traja mi povedali, že ich pri výsluchu zbili policajti. Požiadali ma, aby som ich zranenia nafotil na farebný film. Dvaja mali na chodidlách a tiež na zadku modriny... Tretiemu som fotil tvár a videl som, že mu chýbajú dva zuby!" uviedol pred súdom Zoltán H. Zo zdravotnej dokumentácie poškodených je zrejmé, že Ladislav C. a Ladislav P. utrpeli pomliaždeniny a krvné výrony na oboch chodidlách a sedacích svaloch, druhý z nich aj pomliaždenie a tržnú ranu hornej pery. Ich liečenie trvalo sedem a desať dní. Ladislav D., ktorý inkasoval niekoľko úderov päsťou do brucha, vyviazol bez ´péenky´.
Ukázalo sa, že silní muži, ktorí sa medzi štyrmi stenami, kde sa cítili isto, chovali ako gestapáci, neskôr, keď im išlo o kožu, sa zachovali ako baby. Od začiatku vyšetrovania až do vynesenia rozsudku nenašli odvahu priznať, že urobili chybu. Ba práve naopak. Uchýlili sa k tomu najabsurdnejšiemu tvrdeniu. Snažili sa presvedčiť samosudcu, že poškodení si uvedené zranenia spôsobili sami, keď sa po skončení vyšetrovania medzi sebou pobili...! A to kvôli tomu, aby ich usvedčili, že pri ich výsluchu postupovali nezákonne, resp., aby ich kompromitovali. To bol dôvod, prečo samosudca vypočul trojicu policajtov, ktorí mali tieto reči šíriť. Všetci unisono tvrdili, že o tom "počuli", ale predložiť aspoň jeden dôkaz, ktorý by to potvrdil, nedokázali. Obžalovaní však zašli ešte ďalej. Obvinili lekárov, že sa nechali poškodenými podplatiť a na základe toho stanovili dlhší čas liečenia, ako si ich zranenia v skutočnosti vyžadovali. Tieto ich ničím nepodložené tvrdenia však vyvrátili samotní lekári.
K mechanizmu zranení, ktoré utrpeli dvaja Ladislavovia sa vyjadril znalec z odvetvia chirurgie. Ten konštatoval, "že k nim s najväčšou pravdepodobnosťou došlo takým spôsobom, ako uviedli poškodení, teda údermi obuškom". Dodal tiež, že k podobným zraneniam, ako boli na chodidlách poškodených, by mohlo dôjsť i pri páde z výšky, ale v tom prípade by sa k nim museli pridružiť i ďalšie poranenia, ako je zlomenina pätnej a iných kostí tejto končatiny. U poškodených však nič také nezistil.
Záver znalca bol posledným, ale dôležitým ohnivkom reťaze, ktorú po zhodnotení vykonaných dôkazov uzavrel súd. Ten dospel k záveru, že obidvaja obžalovaní sú vinní v zmysle obžaloby. "Svojim konaním naplnili znaky skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomocí verejného činiteľa, keď ako príslušníci operatívneho ododelenia Železničnej polície v Košiciach počas výkonu služby vykonávali svoju právomoc spôsobom odporujúcim Zákonu o železničnej polícii č. 57/98 Z.z., podľa ktorého je policajt povinný dbať na česť, vážnosť a dôstojnosť osoby a nepripustiť, aby jej vznikla bezdôvodná ujma a aby prípadný zásah do jej práv a slobôd neprekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného jeho služobnou činnosťou."
Ján Š. a tiež Pavol L. mali z pracoviska i z miesta bydliska - čuduj sa svete! - kladné charakteristiky. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd zhodnotil nebezpečnosť ich konania pre spoločnosť a dospel k záveru, že na ich nápravu postačí trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov pre každého s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu dvoch rokov. Tento verdikt potvrdil aj Krajský súd v Košiciach, ktorý zamietol odvolanie obžalovaných ako neodôvodnené. Rozsudok je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
