na svete, no kto druhému jamu kope...

Štefan KÚŠIK

Košice S batohom plným dojmov a zážitkov ukončil druhú sezónu vo francúzskom hokeji bývalý košický hráč Slavomír Vorobel (na fotografii). Jeho účinkovanie malo dve mince radostnú aj problematickú. Okamžite z neho vyhŕklo: "Skončili sme druhí v najvyššej súťaži, čo je historický úspech, veď vlani sme boli piati, ale ja som si v semifinále ani vo finále nezahral."

Triumfálnu a prekvapujúcu cestu do boja o zlato zastavil až vo finále Rouen, korý zdolal Vorobelov Anglet 3:0 na zápasy. "Chlapci boli už značne vyšťavení, nevládali, takže súper to mal uľahčené." Predtým však Anglet vyradil v 2. kole play off Reims, farby ktorého hájil ďalší niekdajší košický hokejista Michal Segľa. "Pre tento tím to bolo veľké sklamanie, lebo obhajoval majstrovský titul." Keby ste nastúpili, čo myslíte boli by ste siahali na primát? "Ťažká otázka, netrúfam si na ňu odpovedať, ale viem iste, že by som bol platnou posilou. Veď vo štvrťfinále som mal na konte tri góly a päť asistencií " O výnimočnosti Slováka niet pochýb, veď patril počas ročníka medzi lídrov kolektívu. Vorobelovci vstupovali do ročníka skromne a dávali si za cieľ dostať sa iba do prvého kola vyraďovacej časti. S jedlom však rastie chuť a rozohrali sa natoľko, že ich nebolo možné zastaviť. Postup do zápolenia o titul bol najväčšou senzáciou v tunajšom hokeji a zdá sa, že práve táto skutočnosť ležala mnohým funkcionárom v žalúdku. Hlavne tým z bohatých klubov z Paríža a okolia. Anglet patrí predsa len medzi provinčné strediská a keďže leží pri pobreží Atlantiku, súperom sa tam veľmi terigať nechce. Veď je to vyše tisíckilometrová trasa pre ostatných. "Presvedčil som sa, že všade na svete majú činovníci v talóne i čudesné zbrane, ktorými sa snažia zdeptať rivala. Jednu z nich som, žiaľ, okúsil na vlastnej koži. Rouen získal síce už viackrát prvé miesto, ale naposledy vari pred piatimi rokmi a tak sa za každú cenu snažil o vydláždenie si cesty na výslnie."

Vorobel sa postupne dostal k meritu záležitosti, ktorá rozvírila hladinu v tejto krajine, k nám sa dostala s oneskorením. "Zastavili mi činnosť za zákrok v zápase, ktorý sme hrali 28. októbra! Nepochopiteľné, ale pravdivé. Bol to bežný súboj pred bránkou, naozaj bez zjavného úmyslu zraniť protihráča. Krosčekovali ma, ja som bol na ľade, ohnal som sa, no súperov obranca mi nadvihol hokejku a ja som ňou nechtiac protihráča trafil do tváre. Zlomil som mu sánku a vybil päť zubov. Vôbec som však o tom nevedel, išiel som pokojne na striedačku. Až tam mi protihráči povedali, čo sa vlastne prihodilo. Rozhodca ma nevylúčil, veď nebol na to ani dôvod." V krajine galského kohúta je reglement, podľa ktorého ak sa postihnutý hráč alebo jeho klub neozvú do 48 hodín na disciplinárnu komisiu, tak sa nič neudeje. "Po dvoch mesiacoch sa tento frankofónny Kanaďan spamätal. Neviem, či mu išlo o vyplatenie poistky alebo o niečo iné. Slovom, najal si právnika a rozbalil to, urobil z toho haló. V decembri alebo januári dali podnet na disciplinárku, tá po prvom kole play off ôsmeho marca rozhodca, že nesmiem pokračovať ďalej v účinkovaní." Výsledkom tohto verdiktu bola búrlivá reakcia Slavovho klubu, ktorý sa odvolal a oponoval tým, že ho toto rozhodnutie značne poškodilo. Ešte stále sa nevie, ako to dopadne, slovenský matador sa chystá onedlho do Anglet a tam sa dozvie konečný verdikt. "V Anglet zavládol veľký hnev a rozhorčenosť. Až do takej miery, že bolo otázne, či vôbec chlapci nastúpia na semifinále s Reimsom. Federácia však pohrozila vylúčením z ligy, tak sa to nakoniec urovnalo. Vedenie klubu i hráči stáli za mnou, veď som nedostal ani žiadnu pokutu a ich forma protestu bola pozoruhodná: v prvom zápase s Reimsom v úvodnej tretine mali naši hráči hokejky všetci hore. Prehrali sme ju 0:15, nakoniec celý duel 2:17...Na prilbách mali spoluhráči nápisy -. štrajk, sme nahnevaní! Takto prezentovali svoje stanovisko voči môjmu dištancu. Vlastne skrivodlivosť, ktorá sa udiala na mojej osobe, natoľko prebudila ctižiadosť tímu, že otočil nepriaznivý stav 0:2 na zápasy a dostal sa do finále."

S. Vorobel nezaháľal, ale burcoval mužstvo aj počas svojej neúčasti na ľade. Pomáhal kaučovať mužstvo, hoci v zime, keď sme s ním hovorili, tvrdil, že nemá na to povahu, vraj je príliš pokojný. Ukázalo sa však, že burcovať ostatných je zaujímavá skúsenosť a nie je to taká nepredstaviteľná rola. "Aspoň som zažil niečo iné, dovtedy nepoznané." Nie je bez zaujímavosti, že prezident Reimsu je tiež členom disciplinárky a pritakaním pri Vorobelovom dištanci chcel uľahčiť pozíciu svojmu kolektívu. Kto však inému jamu kope, sám zavše do nej spadne..."Nevýhodou hokeja vo Francúzsku je, že sa o ňom píše oveľa menej. V novinách dominuje futbal a rugby. Keby sa to bolo rozfofrovalo cez médiá v celej krajine, určite by tento škandál mal iné rozmery a disciplinárka by možno cúvla."

Ani tento kontroverzný škrabanec neubral na popularite slovenskému hokejistovi. Naopak, dostal ponuky z ďalších dvoch-troch klubov a, pravdaže, stratiť ho nechce ani Anglet. "Nechcem predbiehať, uvidím, keď sa tam objavím." Nikde nie je napísané, že si svoje angažmán za hranicami predĺži, lebo mocne ho atakujú aj Košičania. V HC by boli radi, keby sa znovu po dvojročnej odmlke objavil v ich drese. V každom prípade je zrejmé, že z civilného právnického chlebíčka si tak skoro neodhryzne.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.