všetky fajnovejšie kusy sa našli náhodou a zvyčajne ľuďmi, ktorí sa o to vôbec neusilovali. Ako nám prezradila Mária Kotorová-Jenčová z Vlastivedného múzea v Hanušovciach nad Topľou, život si podobnú hru zahral aj s dvoma stredoškolákmi Tomášom Fabiánom a Jánom Mičkom.
Rodáci z Hermanoviec nad Topľou a Bystrého v okrese Vranov nad Topľou, "sa počas jarných prázdnin vybrali na vrch Oblík. Pôvodne dokonca chceli ísť inou trasou, ale potom sa rozhodli pre severnú cestu, aby si mohli nabrať vodu. Krátko predtým sa roztopil sneh a v ťažkom teréne sa museli občas až štvornožky štverať. Možno aj preto si Tomáš nijako zvlášť nevšímal, že stúpil na niečo tvrdé. Po krátkom oddychu sa Ján opäť vrátil z cesty, na miesto, kde zo zeme trčali neznáme predmety špinavé od blata," rozhovorila sa M. Kotorková-Jenčová.
Až neskôr a po preskúmaní odborníkmi sa dozvedeli, že ich nález je vzácny. Našli totiž dve bronzové ihlice z mladšej doby bronzovej. "Tomáš sa mi po čase priznal, že nebol presvedčený o akejkoľvek hodnote predmetu. Preto dal preskúmať len jednu zlomenú ihlicu. O tom, že predmet, na ktorý takmer bez povšimnutia stúpil je cenným historickým dokladom života v tomto regióne spred 32 storočí, sa dozvedel, až keď som ho požiadala, aby informoval o okolnostiach nálezu a lokalizoval miesto. Vtedy poznamenal, že má ešte jednu ihlicu, čo podstatne zvýšilo hodnotu nálezu. Ide o depot - poklad, už tretí v poradí z tejto lokality," vysvetlila nám okolnosti obohatenia muzeálnej zbierky.
Ako sme sa ďalej dozvedeli, doteraz boli z lokality Oblíka známe dva depoty, (poklady bronzových predmetov) a jeden ojedinelý nález. Prvý depot, ktorý obsahoval kópie, sekerky, závitnice a iné predmety, bol zaznamenaný v 20.-tych rokoch 20. Storočia. Tento súbor sa postupom času roztratil. Ojedinelým nálezom, je bronzová sekerka s tulajkou a uškom. V roku 1976 ju našiel J. Bendík a v súčasnosti je v depozite hanušovského múzea. Donedávna posledným zo série nálezov je depot troch bronzových náramkov. Aj tento bol na Oblíku nájdený náhodne M. Petrom. Múzeum depot od nálezcu získalo v roku 1985. Najnovšie prírastky, spomínané ihlice, predstihujú všetky doterajšie nálezy. M. Kotorová-Jenčová ich popísala ako masívne ihlice s kotúčovitou hlavicou a nevýrazným stredovým tŕňom. Zdobnosť ihlíc podčiarkuje bohato profilovaný a rytou výzdobou zdobený kŕčok. "Ide o nádherné šperky doby bronzovej," tvrdí. Tieto masívne ihlice boli podľa M. Kotorovej-Jenčovej rozšírené najmä vo východnej oblasti pilinskej kultúry z okruhu juhovýchodných popolnicových polí. Oblasť bola známa vyspelou bronzárskou produkciou. Výrobky zručných kovolejárov sa vtedy dostávali ďaleko za hranice ich priameho osídlenia.
V súvislosti s tajuplnou atmosférou Oblíka sa vnucuje myšlienka, či v tomto prípade nejde o votívny depot - dar božstvám, chápaný ako obeta. Koncentrácia bronzových nálezov z Oblíka je nanajvýš zarážajúca a myšlienka o kultovom mieste dráždi nielen odborníkov, ale aj laikov. Oblík totiž v sebe skrýva tajuplnú atmosféru, snivú aj desivú krásu, ktorá človeka doby bronzovej nemohla nechať ľahostajným.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
