superligovým mužstvom teraz a roky predtým dochádzal a dochádza so železnou pravidelnosťou na každý jeho zápas. Opak je skôr výnimkou. Dokonca, a o tom sme sa sami presvedčili, keď tatranci získali nejakého nového a zaujímavého hráča, zvedavý fanúšik meral dlhočiznú cestu i na prípravný súboj tatrancov. A ktovie, či nejaký klub na Slovensku takéhoto "skalného" vôbec má. Niekomu sa na futbal do Prešova nechce trebárs zo Sabinova, no Milan Timoš, lebo reč je o ňom, chodí za prešovskými futbalistami až zo stovežatej Prahy!

Vzťah k východu má zakorenený z matkinej strany, rodáčky z Fintíc neďaleko Prešova. Napokon, cesty osudu spôsobili, že prvú triedu vychodil Milan Timoš v Kanaši, čo je na skok z Veľkého Šariša. "Odtiaľ siahajú moje základy "šarištiny", vraví dnes Pražák ako repa. "Tento kraj ma vždy fascinoval. Mám k nemu úprimný vzťah dodnes." Nie však iba ten ho láka na východ. Predovšetkým šport. A tu je treba podotknúť, že Milan Timoš bol v minulosti vynikajúcim športovcom, za federálnych čias reprezentantom v pozemnom hokeji. Úctyhodných dvadsaťjeden rokov obliekal dres so štátnym znakom a desať rokov bol jeho kapitánom! Legionárčil v Nemecku a Belgicku.

Ako ale preskočil od hokeja bez korčulí k futbalu, to nám celkom jasné nebolo. "Svojho času som v Mladej Boleslavi chytal dorasteneckú futbalovú ligu. Aj v tých časoch sa Čechy na športovom poli delili na Spartu a Slaviu. Keď som však ja zahlásil, že mojim klubom je Tatran Prešov, pozerali na mňa ako na zjavenie. Nechápali prečo. Vzniklo to jednoducho väzbami, ktoré som naznačil." Náklonnosť M. Timoša k Tatranu prerástla po skončení mimoriadnej športovej kariéry až do výjazdov na jeho zápasy. Zvyčajne príde na prešovský futbalový štadión sám, zavše však i s manželkou. "Berieme to ako výlet, odreagovanie sa z týždenného zhonu. Nuž a tá cesta hore-dole sa dá zvládnuť."

V týchto časoch ju zvláda na vyblýskaných autách, ale tvrdí, že by sem šiel i na bicykli... "Nuž prvé cesty ako študent som absolvoval hlavne vlakom. Prvý raz na benefičný zápas mužstva Ladislava Pavloviča pri príležitosti jeho štyridsiatky a ukončení kariéry s Honvédom Budapešť." Prvé kontakty so samotnými hráčmi mladšej generácie hráčov Tatrana nadviazal ešte za bývalého Československa. "Keď som začal chytať pozemný hokej za národné mužstvo, naskytla sa príležitosť zoznámiť sa s prešovským brankárom Červeňanom, Igorom Novákom, Komanickým, Bubenkom a ďalšími. Už vtedy chodili oni, ak hrali v Prahe, na moje domáce zápasy a ja popoludní na ich. Okolo roku 1975, to som mal svoje prvé auto, začal som jazdiť za futbalom na Slovensko. Nie tak často ako teraz."

V ostatných rokoch vás bolo dosť často vidno i v hľadisku bardejovského futbalového stánku... "Vidím, že máte dobré informácie. No, načo to tajiť. Keď tamojšie mužstvo prevzal Jožko Bubenko, tak som jeho štvorročný vzostup sledoval častokrát na vlastné oči. Bolože to slávy, keď Bardejov postúpil do najvyššej súťaže. Je mi teraz nesmierne ľúto ako bardejovský futbal padol. Predstavte si tie časy. Bardejovčanom som vyjednal prípravný zápas na Viktorii Žižkov. Oni do Prahy prileteli špeciálom a o tri roky pomaly nemali na naftu, aby išli z Bardejova na majstrák do Prešova..."

Ak sme v rozhovore s Milanom Timošom zabŕdli i do takejto oblasti, nedalo nám, opýtať sa ho ako vníma súčasnú pozíciu Tatrana Prešov? "Obdivujem trénera M. Komanického i jeho asistenta V. Gombára. V zime im zo základu zoberú toľko hráčov a oni napriek tomu dokážu s mužstvom držať hlavy hore. Je ozaj obdivuhodné ako tréner Komanický vie stále dať dokopy partiu, ako ju dokáže motivovať. Azda keby mu predali i celú jedenástku, bol schopný i nejakými "údržbármi" ligu v Prešove hrať. Podľa mňa hlavne v jeho prípade nejde iba o "natiahnutú ruku", ale o vzťah ku klubovým farbám, rýdzo profesionálny prístup. Vážim si ho i ako človeka, ktorého dlhé roky poznám a myslím, že s Vladom Gombárom vytvorili ideálnu dvojicu na lavičke. Hoci musím priznať, i ja som po prehre s Petržalkou "Mikiho" podpichol, či nemohol ostať na tej tribúne trochu dlhšie..."

Veľký priaznivec prešovského futbalu Milan Timoš hýri životným optimizmom. Avšak pri pohľade na perspektívy prešovského futbalu, ak by samozrejme mal nastať ďalší "hromadný" odliv hráčov, nevidí práve v ružových farbách. Dobre si totiž pamätá vzostup i pád viacerých renomovaných klubov na Slovensku i v Čechách. "Tatran Prešov storočná história klubu zaväzuje, aby to podobný obrat nenastal. Pochopiteľne, že všetkými desiatimi budem tatrancom držať naďalej fandiť, aby sa žiadny katastrofický scenár nekonal. Kam by som potom jazdil?"

Bývalý reprezentant v pozemnom hokeji M. Timoš chytal aktívne do 41 rokov. Zakrivenú hokejku však definitívne na klinec nezavesil. Hral na dvoch MS veteránov. V roku 1994 v Sydney a v 1998 v Uttrechte, kde ho vyhlásili za najlepšieho brankára šampionátu. "Na budúci rok v Kuala Lumpur sa uskutoční ďalší svetový šampionát bývalých pozemných hokejistov, kde už definitívne brankársku hokejku zavesím na klinec," lúčil sa s nami výnimočný športovec a výnimočný fanúšik Tatrana Prešov s ubezpečením, že v sobotu na Liptákov je tu zas.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.