Gibarti a spol. Podľa lídra Slava Gibartiho však tento názov nebol výstižný, pretože hlavnou osobnosťou v kapele je podľa neho speváčka Jarka Sisáková. Tá tvrdí opak a prakticky celé fungovanie skupiny je založené na protikladoch jej vedúcich osobností.

"Slavo sa rozhodol, že budeme Hrdza. Ja som protestovala a protestujem dodnes, ale nič nezmôžem proti trom chlapom," tvrdí Jarka Sisáková, ktorá okrem tejto kapely pôsobí ako herečka v Divadle Alexandra Duchnoviča v Prešove, spolupracuje so Slovenskou televíziou a je aktívna v občianskom združení, ktoré sa venuje národnostným menšinám.

"Názov sme vymýšľali pomaly rok, boli pri tom veľké nezhody, no kapela by mala mať jeden pekný názov. A názov Gibarti a spol. nebol vhodný, pretože našou vedúcou osobnosťou v kapele je Jarka Sisáková. Takže pôvodný názov bol zavádzajúci," oponuje Slavo Gibarti a dodáva: "Mali sme niekoľko alternatív, no nikdy sme sa nezhodli, každý mal svoj nápad. Po tom, čo sme natočili demo, som si povedal, že už musíme mať názov. A keďže Jarka mala vtedy hrdzavé vlasy, nazval som kapelu Hrdza." Podpichli sme, že slovo Hrdza sa musí fanúšikom na koncertoch ťažko skandovať. "Hrdza je rýdzo slovenské slovo, krásny názov," zareagoval Slavo, pričom Jarka hneď kontrovala: "Však preto spievame aj ruské pesničky."

Okrem speváčky Jarky Sisákovej a gitaristu a speváka Slava Gibartiho hrajú v kapele perkusionista Lukáš Maťufka, v civile člen bábkového divadla Babadlo a Tóno Potočňák, ktorý má na starosti husle, violu a vokály a profesionálne hráva s folklórnym súborom PUĽS.

Slavo Gibarti pri svojom odchode z riaditeľského postu v združení Prešovské občianske fórum do podnikateľskej sféry (pôsobí ako tlmočník a prekladateľ) tvrdil, že sa vráti k starým dobrým časom a založí si skupinu. Napodiv, splnil to. Ako teda Hrdza vznikla? "Raz som bol pri ohníku, kde sme hrali staré Nerezy. Bola tam jedna pekná ženská (Jarka - pozn. red.), ktorá začala Nerezy spievať so mnou. Bol som z toho taký prekvapený, že som sa jej opýtal, či neskúsime spolu na druhý deň hrať nejaké vlastné veci. Povedala, že hej, a tak sme začali," hovorí S. Gibarti.

Všetci členovia skupiny zhodne tvrdia, že ich skúšky bývajú búrlivé. Najmä kvôli hádkam medzi Jarkou a Slavom. Obaja to potvrdili aj v odpovedi a otázku, kto je v kapele najväčší hudobník.

Jarka: "Slavo".

Slavo: "Počkaj, veď ty si študovala hudbu, ja som ju nikdy neštudoval."

Jarka: "Ani ja nie."

Slavo: "Musela si ju študovať ako herečka..."

A tak dokola, až sa obaja zhodli, že najlepším hudobníkom je Tóno, k čomu však Jarka dodala, že "Tonko je vynikajúci huslista, ale vedúcou osobnosťou je jednoznačne Slavo. On sa len tak tvári, že nie, aby som sa neurazila".

Hrdza hrá štýl, ktorý by sa dal charakterizovať ako folk pre náročnejšieho poslucháča. "Slavo nevie nič iné hrať, takže musíme spievať to, čo on píše," podotýka speváčka a hovorí, že keď líder niečo napíše, ostatní s tým musia súhlasiť. "Slavovi prichádzajú na um myšlienky a nápady na hudbu, robí aj texty. Tie piesne síce trošku spolu dotvárame, ale ich základom je existencia Slava," pridáva sa Tóno, no Slavo s nimi nesúhlasí: "Rád by som dodal k tomu, čo hovorí Jarka, že so všetkým súhlasia. Keby nebolo Jarky, tak mnohé skladby vyzerajú úplne ináč. Vždy, keď prídem s novou piesňou a som z nej nadšený, tak ma zruší." Podľa jeho slov sa speváčke nepáčia trhané skladby a je schopná vyhádať si svoje.

"Najmenšie zvady sú pri pesničkách, ktoré spieva iba Slavo. Tie sa aj mne osobne najviac páčia. A strašne rada ho pozorujem, keď spieva," vraví Jarka, čím znovu svojho oponenta vytáča.

Väčšina piesní Hrdze sa nesie v smutnom duchu. "Slavo je totiž sám osebe veľký pesimista, je veľmi smutný a potom píše aj také texty," vysvetľuje Jarka, no Slavo má - ako vždy - vlastnú verziu: "Ono je to tak, že každému človeku sa lepšie tvorí, keď má nejakú slabú chvíľku. Keď som veselý, tak robím iné veci..." V súčasnosti sa chystá Hrdza do štúdia a objaviť sa má na viacerých letných folkových festivaloch na Slovensku.