dejú veci, ktorých výbeh môže byť pre našu budúcnosť nemenej, ak nie ešte viac, určujúci. Z bruselských kuloárov sa intenzívne šíria klebety o tom, že akýsi harmonogram integrácie by mohol "vypadnúť" už z júnového summitu EU v Göteborgu. Myšlienku presadzuje najmä predsedajúca krajina, Švédsko. Z celkom pochopiteľných dôvodov - tým činom by sa zapísalo do histórie zjednocovania Európy.
Samozrejme, odporcov zrýchlenia je tiež dosť, čiže diskusie sú skôr teoretické, keďže k presadeniu riešenia bude na summite potrebná kvalifikovaná väčšina. A my si povedzme, že našťastie. Keby sa totiž predsa len ujal akcelerovaný scenár, za ktorý z kandidátskych krajín vehementne lobuje napríklad Maďarsko a Estónsko, tak sme nemilosrdne mimo prvého kola. Aj napriek stále populárnejšej hypotéze o tzv. veľkom tresku, ktorá počíta s hromadným rozšírením EU naraz o 10 z 13 uchádzačov - teda okrem Rumunska, Bulharska a Turecka.
Bohužiaľ, ako ukázali posledné dni, v júni nebudeme mať otvorené ešte ani tie rokovacie kapitoly, ktoré naši hlavní integrační referenti, Hamžík s Figeľom, dlhodobo avizovali. Rezorty naberajú v prípravných legislatívnych prácach meškanie, údajne preto, lebo nemajú ľudí. Tentoraz sa Hamžík obtrel najmä o ministerstvá hospodárstva a zdravotníctva, čo druhým dychom "zjemnil" takou stupiditou, že "nie je to vážnejší problém, lebo Slovensko už aj tak vytvorilo svetový rekord v oblastí právnej harmonizácie". Hamžíkove občas chválenkárske, občas provokačné exhibície by si zaslúžili umravnenie, lebo ak takto pôjde ďalej, môže sa prihodiť, že sám sa stane negociačnou kapitolou. Európska komisia sa nedáv vodiť za nos a smerom dovnútra už bolo viackrát konštatované, že rezorty jednoducho nestíhajú. A je ich fakticky polovica. V januári na to legislatívny náčelník Fogaš vypracoval zvláštnu správu, v ktorej dokonca nezabudol menovať celý rad zodpovedných - okrem seba.
Navyše, podľa tabuľky, publikovanej k ultimu marca, bolo Slovensko v bilancii uzatvorených kapitol predstihnuté ešte aj Litvou. S dvanástimi "odfajknutými" sa nachádzame momentálne na deviatom mieste kandidátskeho rebríčka, pričom z reálnych uchádzačov je za nami už iba Lotyšsko. A hoci je pravdou, že sa ku kandidátom prvej, tzv. luxemburskej skupiny nominálne približujeme (1. Slovinsko, Cyprus, Estónsko 18, 2.Maďarsko 17), je to tak trochu optická ilúzia - na začiatok negociácií sa totiž pootvárali zväčša kapitoly najjednoduchšie.
Našim vyjednávačom sa práve v tejto fáze začína život komplikovať. Momentálne prebiehajú rokovania v deviatich otvorených kapitolách, a niektoré z nich sú už značne náročné - životné prostredie, sociálna politika a zamestnanosť, finančné a rozpočtové ustanovenia. EU si k týmto i ďalším vyžiadala celý rad doplňujúcich informácií a vysvetlení, takže je celkom reálne očakávať, že nasadené tempo - 12 za rok - sa teraz prudko spomalí, podobne, ako tomu bolo u vyspelejších uchádzačov. Samozrejme, uzatvorené kapitoly nie sú jediným kritériom. Ale ani v ďalších - napr. politická stabilita a predvídateľnosť vývoja - nijako neexcelujeme.
Napokon, v návale domácich káuz sa začiatkom februára úplne vytratil veľmi relevantný fakt: Maďarsko, Poľsko a Česko pod priamym tlakom Európskej komisie hromadne vypustili zo svojej negociačnej agendy siahodlhý zoznam požiadaviek na prechodné obdobia. Slovensko manéver susedov o pár týždňov nasledovalo, príznačné pre našu pozíciu je však iné: Brusel na nás žiadny tlak týmto smerom nevyvíjal, čo je veľmi silnou nepriamou indíciou, že v EU nemajú nutkavý pocit potreby rokovania so SR urýchľovať.
Diskusia o prechodných obdobiach rezonuje však aj otočenom garde. Komisár pre rozšírenie Günter Verheugen prišiel vo štvrtok s nápadom "flexibilného moratória" na voľný pohyb pracovných síl. Zrozumiteľnejšie, minimálne päť, ale možno aj 7 rokov po vstupe by sa občania nových členských krajín nemohli v tých "starých" slobodne sa usídliť a zamestnať. Návrh EK, ktorý reaguje na proticudzinecké nálady najmä v Nemecku a Rakúsku a obavy tamojších odborárov, odmietajú - s rozdielnou razanciou - všetky štáty V-4. Ďaleko najopatrnejšie práve Slovensko, keď náš štátny tajomník Figeľ sa zmohol iba na repliku, že "by to bolo ekonomicky neopodstatnené".
Je to však neopodstatnené a ťažko stráviteľné predovšetkým z toho dôvodu, že slobodný pohyb osôb a pracovných síl patrí medzi základné myšlienkové piliere celej EU. To je jedna z ideí, na ktorej EU vznikla - návrh EK je teda vlastne negáciou vlastných základov vo vzťahu k novým kandidátom. Ak by si to EU presadila, nemôžeme hovoriť o plnohodnotnom rozširovaní; stali by sme "euroobčanmi" druhej kategórie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
