Ale teraz je tu čas priznať si vinu... My sme tí, ktorí potrebujeme vykupiteľské dielo. Dajme svoje viny Jemu do rúk a svoje utrpenie spájajme s Jeho utrpením... A ešte čosi. Určite sme si všetci priali lepšie a teplejšie počasie, ale za všetko patrí Bohu chvála. Aj za to studené, mrazivé," povedal na úvod včerajšieho ekumenického sprievodu v Košiciach rektor rímskokatolíckeho Kňazského seminára svätého Karola Boromejského a moderátor Ekumenického spoločenstva na území mesta Košíc Mons. ThDr. Anton Konečný.
Spoločné pašiové sprievody pripomínajúce utrpenie a smrť Pána Ježiša sa konajú každoročne na Veľký piatok v samom centre Košíc. Ich organizátorom je deväť kresťanských cirkví a už to, že sa na ich zúčastňujú ľudia rôznych národov a národností, rôzneho vierovyznania a jazyka, prakticky napĺňa slová Pána Ježiša, ktoý volá k sebe všetkých - bez rozdielu... Aj v tom je podstata ekumenizmu ako spolupráce medzi veriacimi rôznych cirkví, v ktorej sú Košice - ako vzor tolerantnosti - príkladom pre celú Európu, kedže toľko cirkví vedno a pokope je naozaj raritou.
ODPÚŠŤAJME SI NAVZÁJOM
"Umierajúci Ježiš v hodine svojej smrti nemyslí na seba, ale na nás... Obetoval sa predsa za nás všetkých, za naše hriechy... Nezanevrel na tých, ktorí ho pribili na kríž, ale im odpúšťa. Ježiša potrebujeme všetci, malí i veľkí, mladí i starí... Odpúšťanie regeneruje medziľudské vzťahy, preto vzájomné odpúšťanie si dávajme a prijímajme ako každodennú súčasť nášho života!" Takéto myšlienky zneli včera z úst duchovných a predstaviteľov jednotlivých cirkví, pretože "Ježišove slová o tých, ktorí ho svojimi hriechmi pribili na kríž, ´Otče, odpusť im, veď nevedia, čo robia!´ sú pre nás motiváciou. Odpúšťajme a pomáhajme si navzájom. Je príliš veľa takých, ktorí potrebujú našu starostlivosť, je veľa trpiacich, slabých, chorých a opustených, vdov a sirôt... Umierajúci Pán Ježiš nemyslí na seba, ale na nás ostatných."
Na ekumenickom pašiovom sprievode sa napriek nepriazni počasia a mrazivému vetrisku, ktoré sa preháňalo po košických uliciach, zúčastnilo niekoľko tisíc veriacich. Smerovali od Jakabovho paláca po Mlynskej ulici do samého centra mesta, pričom zastávky boli už tradične pri chrámoch a modlitebniach jednotlivých kresťanských cirkví a náboženských spoločností. Sprievod vyvrcholil pri košickom katedrálnom chráme - Dóme svätej Alžbety.
MATKA SVÄTÝCH VIGÍLIÍ
Zelený štvrtok, Veľký piatok, Biela sobota... Veľký týždeň pred Veľkou nocou ako najvýznamnejším kresťanským sviatkom vrcholí podľa kresťanských kalendárov tromi kľúčovými dňami, nazývanými aj veľkonočné triduum (trojdenie), a to Zeleným štvrtkom, Veľkým piatkom utrpenia a smrti Pánovej a dnešnou Bielou sobotou. Toto trojdenie obrazne nazývame tromi dňami ukrižovaného, pochovaného a vzkrieseného Pána Ježiša. Zelený štvrtok nám pripomenul pamiatku večere Pánovej a ustanovenie kňazského stavu. Na Veľký piatok si celý kresťanský svet pripomenul Ježišovo utrpenie a smrť na kríži organizovaním pašiových hier, sprievodov a pobožností Krížovej cesty. Jedným z takýchto podujatí bol aj ekumenický pašiový sprievod.
Dnes je Biela (Svätá) sobota - Sabbatum Sanctum. Bohoslužobné obrady sa v jednotlivých kresťanských cirkvách konajú spravidla až po západe slnka. Často sa začínajú posvätením ohňa a sú spomienkou na svätú noc Pánovho zmŕtvychvstania. Ani chrámy a modlitebne v Košiciach nie sú výnimkou.
Je to tzv. radostná večerná vigília (z latinského slova vigilia nočná stráž, bdenie, predvečer sviatku), ktorá sa vcelom kresťanskom kalendári (v ročnom liturgickom kruhu) označuje ako najvýznamnejšia vigília. V katolíckej cirkvi sa doslova nazýva "matkou všetkých svätých vigílií (mater omnium sanctarum vigiliarum)". Týmto radostným predvečerom veriaci jednotlivých kresťanských cirkví a náboženských spoločností oslavujú Pána Ježiša ako víťaza nad smrťou. Po vigílii nasledujú Veľkonočná nedeľa a Veľkonočný pondelok.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
