Čo je bežné, nie je bezcenné
O tom, čo sme spraviť mali a nespravili, je zbytocné rozmýšlat. Najdôlezitejšie je poucit sa z vlastných chýb a nezopakovat ich znova. Kazdá skúsenost je dobrá a posúva nás vpred, aj ked to tak na prvý pohlad nemusí vyzerat. Všetko, co nás stretne, môze byt urcitým spôsobom osozné. Ak v tom niecom nájdeme a pochopíme význam, môzeme vela získat i ked sa na prvý pohlad zdá, ze sme len stratili. Práve chvíle, kedy sa nieco vymkne z hraníc bezného dna sú tými momentmi, ktoré nás nútia premýšlat. Je mnozstvo vecí, ktoré povazujeme za samozrejmé a ich cenu si poriadne neuvedomujeme. Az do chvíle, ked o ne prídeme. Akosi zabúdame na to, ze ani to, co je bezné, nie je bezcenné. Práve naopak, tými samozrejmostami sú casto tie najcennejšie veci, zdravie, rodina... Nic nie je také samozrejmé, aby sa o to nebolo treba starat. Zamyslite sa nad tým, co všetko sa môze stat vám alebo vašim blízkym. Sme tak zranitelní a tak málo si svoju zranitelnost uvedomujeme. Kedykolvek si môzeme ublízit, ci uz nejakým úrazom, stresmi alebo zlou zivotosprávou (ako sa hovorí, polovica toho, co zjeme, nás drzí pri zivote a druhá nás zabíja). Pri tomto všetkom je zarázajúce, kolkí z nás sa zanedbávajú. A potom lutujú. To, co sme nespravili, uz spravit nemôzme, ale vzdy existuje nieco, co ešte stále môzeme spravit. Napríklad dnes. Nikto vám nepovie, co to je, ale ak sa zamyslíte, urcite na to prídete. Mozno ide len o pät minút absolútneho pokoja, ktoré ste si uz tak dávno dlzní.
Autor: Rožňava
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
