cakajú Lipany, v lete Michalovce. Na Slovensko velmi rád chodievam na plenéry, malovanie priamo v prírode je pre mna všetkým a v ostatných štyroch rokoch chodím hlavne do Starej Lubovne a okolia. Je tu taký krásny kraj, ze sa nedá nemalovat," povedal ukrajinský akademický maliar Jozef Rušcak, ktorý spolu so svojím kolegom Jozefom Babincom vystavuje v galérii Provincný dom v Starej Lubovni. Krajinky teplých farieb oslovujú kazdého, kto sa vie naladit na rovnakú strunu ako umelec, co tvarmi štetca spútal "dobrú energiu" krajiny a necháva ju prúdit divákovi az do srdca.
"Ako cítim, tak malujem," charakterizuje svoju tvorbu J. Rušcak. Základy výtvarného umenia si osvojil na Strednej umeleckej priemyselnej škole v Uzhorode, potom študoval na Inštitúte I. J. Repina v Sankt-Peterzburgu. Jeho práce poznajú v rodnom Zakarpatsku, v Juhoslávii, Rumunsku, Madarsku, Švajciarsku, Taliansku, Francúzsku. Myslí i tvorí pozitívne, inak by sa zit nedalo, a ked mu na Slovensku ukradli obraz, do rána namaloval druhý. V duchu si pomyslel, ze neznámemu "dlhoprstému" obdivovatelovi umenia sa musel obraz pácit, inak by ho nevzal. Bol smutný, ale zároven rád, a táto nemilá epizóda ho zoznámila s celým radom ludí, ktorí sú dnes jeho priatelmi. Lubovniansky hrad, Jesenný motív, Zima, Leto - prosté a pritom zlozité témy, nijaký výtvarný extrém, ale skôr experiment citu, akoby autori skúšali, ci sa v divákovi otvoria tie isté vnútorné dvere, ktorými vošla inšpirácia maliara. "Ked sa ludia dívajú na obraz, neuvedomia si, ako je to niekedy "trudno" namalovat ho. Niekedy dielo vznikne lahko, stací pár hodín, ale obcas sa to zatne a musím sa vrátit k odlozenej téme. Viem sa aj nahnevat, ak sa mi nieco nepodarí, na potom sa nad obrazom zamyslím, premalujem ho a poviem si - áno, tak to som chcel vyjadrit," vysvetluje Jozef Babinec a dodáva, ze najlepší a najväcší ucitel je príroda. Dnes obidvaja umelci zijú v Uzhorode, no v rámci plenérov poznávajú svet a svet poznáva ich. Vdaka ich palete sa s lubovnianskou prírodou zoznámia i mnohí ludia, co by inak netušili, ze pyšný Lubovniansky hrad strázi takú peknú rieku. Výstavu pripravilo mesto Stará Lubovna v spolupráci so Zakarpatským zväzom výtvarníkov Ukrajiny, Lubovnianskym múzeom a Lubovnianskym osvetovým strediskom a potrvá do konca apríla.
V týchto dnoch v novoupravených priestoroch Provincného domu koncí výstava Rusíni Slovenska, ktorú pripravila Rusínska obroda na Slovensku pod záštitou ministra kultúry M. Knazka. Tri štvrtiny Rusínov zijú na Ukrajine, no nikde nemajú samostatne administratívne vyclenené územie. U nás sú oficiálne uznanou samostatnou národnostou, ktorá je zastúpená aj v Rade vlády pre národnostné menšiny a etnické skupiny. Rusínska kultúra v sebe zahrna elementy východného i západného sveta, pre nás je málo poznanou a predsa blízkou, ved niekdajšia Podkarpatská Rus mala silné väzby na našu krajinu. No Rusíni a Ukrajinci na Slovensku nemajú vzdy rovnaký pohlad na otázky vzdelávania a moznosti rozvíjania osobitej národnostnej kultúry.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
