mesiace roku strávia na zamagurských pasienkoch. Tie sú vzhladom na nizšiu zatazenost domácimi stádami v podstate volné, pricom obe zainteresované strany zo vztahu zalozeného na báze trhového mechanizmu, profitujú. Vlani prekrocili našu severnú štátnu hranicu asi šesttisíc oviec. "V Polsku, vzhladom na pocetnost domácich ovcích cried, majú nedostatok pasienkov. Preto prichádzajú na Slovensko. U nás zase tazíme z prirodzeného spôsobu kultivácie krajiny, ako aj zo skutocnosti, ze spracovatelia mlieka si prídu na svoje uz na našej strane hranice," informoval nás riaditel regionálneho odboru ministerstva pôdohospodárstva v Poprade Ing. Daniel Rataj. Korene tohto reciprocného vztahu siahajú do prvej polovice minulého storocia. Viackrát sa vtedy menili štátne hranice, pricom pôda niektorých polských hospodárov zostala na území Slovenska. Tí k nám najprv dochádzali pestovat zemiaky, potom tu chovali kravy a dnes k nám vyhánajú ovce. Podla jeho slov, napriek prijatiu mimoriadnych veterinárnych opatrení v súvislosti s výskytom slintacky a krívacky vo Velkej Británii a Severnom Írsku, Holandsku a Francúzsku, je reálne, ze Poliaci prídu pást svoje obce na Zamagurie aj tohto roku. "Ak sa v priebehu niekolkých nasledujúcich dní, prípadne týzdnov, nevyskytnú u našich severných susedov ani na Slovensku ziadne prípady tohto ochorenia, zrejme nebude nik namietat proti tomu, aby ovce prekrocili štátnu hranicu aj tohto roku a pásli sa na slovenských pasienkoch," uviedol dalej. Tieto slová nám potvrdil aj riaditel regionálnej veterinárnej správy v Poprade MVDr. Štefan Kohút. "Uz sme zaregistrovali prvé ziadosti o pasenie polských oviec na Slovensku. Na základe minulorocných skúseností predpokladáme, ze záujem prejaví osem az desat subjektov. Zacali sme s vydávaním povolení, ale predpokladáme, ze všetko sa spustí az po Velkej noci," uviedol a dodal, ze základnou podmienkou je, aby sa na území Polska nevyskytlo ziadne ohnisko ochorenia na slintacku a krívacku. Kedze s výnimkou cesko-slovenskej hranice, všade platia prísne protinákazové opatrenia, zaujímalo nás, ako to bude v prípade prechodu oviec do Zamaguria. "Dnes ešte nevieme, ci pôjdu cez dezinfekcný brod, alebo len cez rohoze. Môze sa tiez stat, ze spomenuté ochranné opatrenia budú zrušené a ovce prejdú úplne nerušene cez hranicný priechod, ako po minulé roky," tvrdí Š. Kohút. Ako uviedol dalej, v súvislosti s chorobami hospodárskych zvierat, sprísnil sa spôsob vybavovania ziadostí o ich pasenie na území cudzieho štátu. Ziadatel okrem iného musí disponovat aj mapkou s presným vymedzením, na ktoré pasienky bude vyhánat na pašu. V tejto súvislosti je tiez aktuálnou otázka, ci nadštandartná cezhranicná spolupráca neohrozuje štátnu dotacnú politiku týkajúcu sa tiez chovu oviec. "Prostriedky zo štátneho rozpoctu dostávajú len domáci chovatelia, pricom ich criedy sú niekolkokrát do roka podrobené prísnej kontrole. Aj keby sa niekto pokúsil zmenit údaje zaznamenané v ušiach zvierat, prišli by sme na to. Navyše, velmi citlivým indikátorom je pozornost venovaná susedom zo strany okolitých chovatelov, ktorí by si poznatky o nekalých aktivitách urcite nenechali len pre seba," povedal na záver D. Rataj.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
