vlak zastaviť, tu vo Východnej nie je žiadna nemocnica, musím to zvládnuť do Popradu hovoril si. Nemal žiadny mobil, vysielačku. Kde len rýchlo zohnať pomoc? Neostalo iné, len na stanici vo Východnej poprosiť, nech mu zavolajú sanitku do Popradu. Ale ako vydržať tie dve zastávky... Len silou vlastnej vôle vlak dotiahol do stanice. Okamžite ho do popradskej nemocnice odviezla sanitka. S infarktom. Z Popradu už doviedol vlak do Košíc kontrolór.
Ak si myslíte, že ide o scenár z nejakého filmu, ste na omyle. Tento príbeh sa skutočne stal a len celkom nedávno presnejšie 18. marca. Pred niekoľkými dňami nám zatelefonovali rozhorčení rušňovodiči, ktorí nám porozprávali, čo sa stalo ich kolegovi. Upozornili nás na to, že jazdia vo vlakoch väčšinou bez akéhokoľvek spojenia s vonkajším svetom. Nemajú mobily ani vysielačky a keď sú vo vlaku sami, čo je na mnohých tratiach pravidlom, sú tak vlastne vydaní osudu napospas.
V priebehu minulého týždňa sme sa pokúsili skontaktovať so strojvodcom B. T., ktorému sa táto príhoda stala, ale zástupca riaditeľa popradskej nemocnice nám povedal, aby sme počkali do piatku, keď mal byť ich pacient prevezený do košickej nemocnice. V piatok po jeho návrate domov sa nám s ním podarilo aj skontaktovať. Odmietol sa však k prípadu vyjadriť.
Je možné, aby v dobe mobilných telefónov, výpočtovej techniky a iných vymožeností vlak s ľuďmi riadil jediný človek bez akéhokoľvek styku s okolím? Je možné, aby v prípade, ak takýto osamelý jazdec skolabuje, ostal vlak bez akejkoľvek kontroly riadenia? Vybrali sme sa hľadať odpovede na tieto otázky u tých najkompetentnejších.
Najskôr sme dali slovo zástupcovi generálneho riaditeľa Železníc SR Ing. Ladislavovi Saxovi, ktorý je zároveň námestníkom pre technický rozvoj.
"V kabíne strojvodcu je technické zariadenie, tzv. vlakový zabezpečovač, ktorý rušňovodič v periodických intervaloch obsluhuje. Ak by po niekoľkých sekundách nezopakoval úkon, vlak sa automaticky zastaví. To zaregistrujú ďalší pracovníci ŽSR, ktorí na mieste zistia, prečo vlak stojí, hoci má ísť."
L. Saxa si nepamätá podobný prípad, ako je tento. "Viete, u nás sa kladie vysoký dôraz na prevenciu. Sme povinní absolvovať preventívne lekárske prehliadky, na ktorých sa zistí, v akej kondícii je ten-ktorý zamestnanec. Chcem však ešte dodať, že na tratiach, ktoré nie sú kódované a nie je na nich zabezpečovač, jazdia naši rušňovodiči aj s pomocníkmi. Tí vo väčšine prípadov majú už kvalifikáciu rušňovodiča."
Ako dodal L. Saxa, ŽSR rozpracovali niekoľko projektov rádiofikácie, dokonca na niektorých tratiach ich už realizovali. Tu už existuje priame spojenie medzi rušňovodičom a dispečerom alebo sprievodcom. Dokonca sa vraj pripravuje aj sledovanie vlakov pomocou satelitov. Pravdou však je, že na mnohých slovenských tratiach ešte možnosť spojenia vysielačkou s centrálou jednoducho neexistuje.
O stanovisko sme požiadali aj hovorcu ŽSR Miloša Čikovského. "Ak rušňovodičovi príde zle a nie je schopný ďalej viesť vlak, musí sám zastaviť. Ide tu totiž o bezpečnosť prevádzky. Čo sa týka vysielačiek, vlaky jazdili a jazdia už 150 rokov bez vysielačiek..."
To však podľa nás určite argumentom nie je. Miloš Čikovský nám zopakoval to, čo sme sa už dozvedeli od L. Saxu, a to že vo vlaku sú buď dvaja rušňovodiči, alebo je vlak zabezpečený účinným zabezpečovačom, ktorý v prípade problémov vlak zastaví. Až také jednoduché to však nie je. Rušňovodiči nám totiž vysvetlili, že systém vlakových zabezpečovačov starý zhruba 50 rokov síce existuje, ale ľahko sa môže stať, že keď strojvodca omdlie, vlak môže prejsť až desiatky kilometrov, kým zastaví.
Ako to funguje po technickej stránke, nám vysvetlil podpredseda Odborového združenia železničiarov Peter Rozložník. On sám bol strojvodcom 19 rokov. "Sú dva druhy vlakových zabezpečovačov. K tým novším sa vyjadriť neviem, lebo som sa s nimi nestretol. Čo sa však týka pôvodných, keď je trať kódovaná a návestidlo svieti na červenú alebo na oranžovú farbu, vtedy vlak musí brzdiť a strojvodca musí v krátkych časových intervaloch periodicky stláčať jedno tlačídlo. Keď napríklad omdlie a nestlačí ho, vlak po niekoľkých sekundách zastane. Lenže, ak je trať voľná a návestidlá svietia na zeleno, vtedy môže vlak ubehnúť desiatky kilometrov bez toho, aby sa zastavil, pretože vtedy sa to tlačídlo nestláča. Vtedy môže byť strojvodca dlho v bezvedomí a nikto netuší, že sa niečo mohlo stať."
Na margo toho, že v tomto prípade bol v kabíne aj kontrolór, ktorý nepomohol, P. Rozložník povedal, že to vari aj chápe. Človek nepripravený na takéto niečo môže byť takisto v šoku a nevie v prvej chvíli, čo si počať.
"My, odborári, už niekoľko rokov presadzujeme, aby boli všade rádiostanice alebo mobilné telefóny. Nie je normálne, že nemáme spojenie s okolím. Strojvodcovia predsa riadia aj osobné vlaky prepravujúce ľudí. Ak nekontrolovaný vlak napríklad cestou od Štrby dolu kopcom naberie obrovskú rýchlosť, môže sa vykoľajiť a zraziť s druhým. Nešťastie je na svete. V tomto prípade šetrenie peňazí v žiadnom prípade nie je namieste. Všade inde sú strojvodcovia spojení so zvyškom sveta," dodal P. Rozložník.
S týmto názorom úplne súhlasí aj prezident Federácie strojvodcov Vladimír Pikna. Podľa neho je nevyhnutné, aby strojvodcovia mali vysielačku a mohli sa tak spojiť s centrálou. "Sám som sa ocitol v podobnej situácii, o akej hovoríte. Tiež mi bolo veľmi zle. Mal som síce svoj súkromný mobil, ale nedokázal som zo seba dostať ani hláska. Keby sme mali núdzové tlačídlo a vysielačky, aby človek mohol dať niekomu vedieť o svojich ťažkostiach, bolo by to úplne iné. Takto sa môžeme dostať do nebezpečných situácií."
V niektorých prípadoch sa teda podľa vyjadrení odborárov strojvodca nemusí dočkať pomoci včas. A hádam netreba pripomínať, že niekedy o živote či smrti rozhoduje každá sekunda. Nehovoriac už o tom, že v ohrození života sa tak nemusia ocitnúť len strojvodcovia, ale aj nič netušiaci cestujúci.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
