naskytne, diváci ju prijímajú skutočne horlivo. Sála Mestského kultúrneho strediska v Stropkove bola vypredaná do posledného miesta pri nedávnej premiére divadelnej hry Antigona. Svoje fyzické sily a nepriazeň počasia okúsila aj kultúrychtivá skupina z priľahlého Svidníka, ktorá do Stropkova merala cestu na bicykloch. Divadlo No - Tak, ktoré predstavilo vo vlastnom naštudovaní vekovo rôznorodému publiku hru Antigona, pôvodne antickú tragédiu, ktorú prepracoval francúzsky dramatik Jean Anouilh.
Ako k obsahu hry prezrádzajú slová dramaturgičky Oľgy Barbuskej, "námet antickej tragédie Anoilh parafrázuje a aktualizuje. Kým v Sofoklovej tragédii nachádzame konflikt božského poriadku proti poriadku ľudskému, u Anouilhila je to konflikt poriadku vnútorného, moci tyranstva, či mašinérie vládnuceho zriadenia, proti slobode jedinca osudovo odsúdeného k záhube. Antigona odmieta opustiť svet ideálnych detských predstáv, odmieta 'pochopiť' a podrobiť sa nutnostiam praxe. Nemôže teda zostarnúť, musí umrieť, inak by prestala byť sama sebou"
Divadielko No - Tak, je vo svojich rodných kruhoch známe tým, že medzi divadelne neskúsené publikum, odchované zväčša na amatérskych predstaveniach dedinského typu, prinesie vždy čosi, čo je aspoň pre oči stropkovského diváka nevídané a nové. Veď práve toto divadielko bolo prvé, ktoré sa napriek riziku nepochopenia odhodlalo k absurdnej dráme. Výsledok ich snaženia mal síce rôzny efekt a mnohí odchádzali z hľadiska krútiac hlavou, ale to, že sa tam vracajú zas a znova pri každom predstavení je dôkazom, že si ich divadielko napokon získalo. Tí, čo očakávali nejaké prekvapenia aj v tomto predstavení, neboli sklamaní. Priezračné celofánové kulisy, dokonale ušité pestro- farebné kostýmy z lesklej látky, všetko s nádychom futurizmu, posúvali čas deja do neurčita. Divácky zaujímavou bola iste aj videoprojekcia, ktorá na obrovskom plátne dej otvárala aj končila. Výkony hercov síce za profesionálmi v mnohom zaostávali, ale nedá sa nespomenúť práca Patrície Bodnárovej v úlohe Antigony, na ktorej na javisku vôbec nebolo poznať, že je pôvodným zamestnaním predavačka. Na otázku, či divadielko na No - Tak plánuje svoju prácu zúročiť aj na divadelných prehliadkach, režisér Milo Cimbala odpovedal: "Nechceme prerážať, chceme hlavne hrať. Je pre nás potešením vidieť toľko ľudí v hľadisku a práve kvôli nim sme tu. Veríme, že hra mala čo povedať aj mladým aj starším divákom. Mladých iste oslovil tragický osud Antigony a starší hľadali asociácie medzi svojím životom a pragmatickým životom kráľa Kreona, ktorý Antigonu, vedený štátnickou nutnosťou, posiela na smrť."
Autor: Ľubica Pariláková
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
