hlavne v zimných športoch. V Levoči sídli sociálny klub nevidiacich a slabozrakých športovcov. Úspechy dosahujú títo mladí reprezentanti v zjazdovom lyžovaní. Dušou, organizátorom, lyžiarom a navádzačom tohto klubu je Mgr. Dušan Cirbus. Prešiel s postihnutými športovcami veľmi veľa podujatí, získal celý rad úspechov, ale ten najcennejší láska k športu, bezhraničná trpezlivosť pracovať s postihnutými športovcami, to je úspech, ktorý dosahuje človek so srdcom na pravom mieste. O končiacej sezóne a posledných pretekoch v rakúskom Koralpe Wolfsbergu nám ochotne porozprával.
Aké bolo podujatie v Rakúsku z vášho pohľadu?
Paraolympijský tím Slovenska v zjazdovom lyžovaní sa zúčastnil na finále Európskeho pohára v spomínanom zimnom stredisku. Štartovalo 112 zrakovo postihnutých pretekárov z 15 krajín. Súťažilo sa v slalome a obrovskom slalome. Začínalo sa slalomom, kde Slovensko bolo úspešné, keď vyhral Holik, pred rakúšanom Ertlom a našim Dudášom. V ženskej kategórii dominovala Iveta Chlebáková. Ja som išiel ako navádzač so svojim zverencom Marekom Kubačkom úplne nevidiacim. Na takýchto veľkých pretekoch štartoval Marek po prvýkrát. V obrovskom slalome získal prvenstvo Slovák Dudáš. Ja s Marekom sme na časovej kontrole v tretej časti boli na treťom mieste, ale podobne ako v slalome nevyšiel nám záver. Za najväčší úspech považujem tretie miesto Slovenska v Pohári národov za Rakúskom a Nemeckom.
Prešli ste už viacero podujatí nielen doma, ale aj v zahraničí. Zhostili sa Rakúšania príležitosti zorganizovať takéto podujatie dobre, ale boli určité nedostatky?
Čo sa týka organizácie Európského pohára, bola vynikajúca. Dva dni pred štartom vytrvalo pršalo, čo sa prejavilo aj v kvalite trate. Na takom priezračnom ľade som ešte nelyžoval. O to viac si cením, že Marek túto náročnú trať zvládol. Veľmi rád chodím na preteky do Rakúska, lebo nikde na svete tak nerozumejú lyžovaniu, ako v tejto krajine. Sú perfektní v každom smere.
Má Európsky pohár špecifické pravidlá?
Každý štát môže mať neobmedzený počet pretekárov. Napríklad z Talianska, Španielska, Švajčiarska chodí 20 až 30 pretekárov. Slováci štartujú v trojici resp. štvorici. O to viac sú úspechy Slovenska cennejšie a pozoruhodné.
Vzhľadom na vek vášho zverenca, ako hodnotíte jeho výkony?
Marek urobil veľký pokrok oproti minulému roku. I keď sa nám v Rakúsku nedarilo podľa predstáv, treba povedať, že tento dvanásťročný chlapec súťaži medzi mužmi. Aj z tohto pohľadu hodnotím jeho snahu a výkon kladne a hlavne perspektívne. Teší ma aj uznanie trénerov z iných krajín, že Marek má pred sebou veľkú lyžiarsku budúcnosť.
Aká je úloha a činnosť navádzača pre nevidiacich lyžiarov?
Navádzanie je špecifické. Najdôležitejšie je vypestovať si medzi navádzačom a pretekárom súhru, čo vyžaduje absolutnú dôvoru. Jazdí sa na oficiálnych zjazdovkách, v rýchlosti nad 100 kilometrov za hodinu. Tu je rozhodujúce dodržiavať vzdialenosť, aby pretekár počul pokyny navádzača. Pre komunikáciu sa používajú rôzne malé megafóny, mikrofóny, slúchadla a ďalšia technika. Nevidieť trať s bránkami, mať stokilometrovú rýchlosť a pritom ju úspešne zvládnuť je obrovská radosť pretekára. Pre nás ostatných je to obdiv nad veľkým športovým výkonom a krásnym ľudským hrdinstvom.
Autor: Vendelín IVANČÍK
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
