Saktor. Vláda podľa neho nesplnila v rozhodujúcich bodoch svoje záväzky z GD na r. 2000, takže KOZ ďalej "negarantuje sociálny zmier". Tak - a máme po chlebe.
Skôr než sa ale od hrôzy pokakáme, povedzme si, že napriek existencii GD na rok 2000 bossovia KOZ na čele so Saktorom toho sociálneho zmieru veľa nenagarantovali. Iba najčerstvejší príklad - blokáda hraničných priechodov koncom februára. Akcie, ktorej cieľom bolo "poukázať na základné požiadavky, ako zodpovedajúce mzdy a vytváranie podmienok na zvyšovanie zamestnanosti", sa zúčastnilo úhrnom 2000 ľudí, pozvážaných z celého Slovenska. Kasu KOZ vyšla táto stupídna anarchia na okrúhlych 50 miliónov (!) Sk, ale bordel bol z toho enormný, takže Pittner sa okamžite podujal novelizovať zhromažďovací zákon. Podobne efektívne vypálili aktivity KOZ na jeseň, keď vyháňali svojich členov do ulíc v regiónoch; napriek finančnej motivácii "hromadné protesty" vyfučali v nezáujme, keď sa diali za účasti desiatok, maximálne stoviek ľudí.
Dalo by sa v bilancii pokračovať, podstatný je záver: Ak na Slovensku funguje "sociálny zmier", nie je to vďaka Saktorovi a spol., ale NAPRIEK nim. Fakt je taký, že dva a pol roka odborárska oligarchia podnecuje do nepokojov a štrajkov, akurát že členstvo necíti nutkavú potrebu sa angažovať. Isteže, dalo by sa dlho analyzovať, prečo sa Slovenskom, kde na tom zaiste nie sme onakvejšie ako u susedov, dodnes neprevalili také štrajkové vlny a nepokoje, ako Českom, Maďarskom či Poľskom. To je však námet na zvláštnu štúdiu.
Pre náš reál je dôležité, že rôzne tie úvahy o "radikalizácii odborov", ktoré sa v súvislosti s odmietnutím GD opäť premnožili, sú o ničom. S KOZ už sú dlhoročné skúsenosti - je to presne ten pes, ktorý breše, ale nepohryzie. Vyžijeme bez Generálnej dohody rovnako dobre teraz, ako sme sa obišli bez nej predtým; všimol si niekto, že v rokoch °97, °98, °99 žiadna nebola? Komu, okrem vypasených koryfejov KOZ, chýbala?
GD je nezáväzný dokument, v ktorom tri strany tripartity - vláda, KOZ, zamestnávatelia - deklarujú dodržiavanie akýchsi ukazovateľov a vzájomných sľubov, na ktorých sa najprv tri mesiace hádajú a potom slávnostne podpíšu. Ak sa neplní, na čas sa pohnevajú a vzájomne obviňujú. GD nie je nič viac, než rituálny obrad tzv. sociálnych partnerov - vláda tým manifestuje svoj chápavý prístup k zamestnancom a zamestnávateľom, KOZ a AZZZ zase predvádzajú PLATIACEMU členstvu, čo všetko pre nich robia. Dôležité je to "platiacemu" - funkcionárčenie je predsa za mzdu, ktorá sa musí vyzbierať. Celé je to zbytočný a v podstate nemravný cirkus, nič viac.
Nesplneným záväzkom, ktorý teraz odborárov natoľko vykoľajil, bola "neschopnosť" vlády znížiť v roku 2000 nezamestnanosť o 3 percentá. Tu obíďme zodpovednosť Dzurindu s Miklošom (premiér podpisuje GD, vicepremiér je hlavný vyjednávač), že podpísali nesplniteľnú vec iba preto, aby sa mohli vystatovať, že dostali GD na papier. Najmä Mikloš veľmi dobre vie, že je mimo reálnych nástrojov vlády krátkodobo s nezamestnanosťou výrazne pohnúť. Pozoruhodný je však zvýšený akcent odborov práve na tento bod - ony totiž všade vo svete zastupujú predovšetkým záujmy ZAMESTNANCOV. Skutočnosť, že sa odbory pletú do makroekonomiky, nie je ale špecialitou Slovenska - je to totiž pohodlnejšie a najmä mediálne zvučnejšie, ako handlovanie po podnikoch so zamestnávateľmi.
Pre väčšiu mediálnu ozvenu naštartoval Saktor v marci aj seriál rokovaní s parlamentnými stranami. Pozvanie prijali aj tie koaličné, vrátane napr. DS a SDK(Ú). A pekne sa im to aj vypomstilo: Saktor zargumentoval svoje odmietnutie GD totiž aj tým, že "počas rokovaní strany nevedeli zamestnancom dať žiadne záruky, realizovateľné ešte v tomto volebnom období". Teda asi až na HZDS, s ktorého šéfom si Saktor dosť porozumel, keďže po rokovaní okrem iného skonštatoval, že "koalícia zabila obrovské množstvo času prehodnocovaním minulosti". Mečiar, ktorého srdce pri tomto zaiste pookrelo, mu na oplátku sľúbil "úzku spoluprácu a rovnocenné partnerstvo" - samozrejme, po vyhratých voľbách. A dovtedy "odbornú pomoc" a "vzťahy na úrovni expertov". Nuž, to je významný pokrok, keďže Mečiar, keď bol tretíkrát premiérom, sa na rozdiel od Dzurindu, KOZ do zadku veľmi nehrabal - jeden a pol roka pred voľbami vtedy na Slovensku "sociálny dialóg" definitívne skončil. Čo je aj podstatný rozdiel oproti dnešku - hoci GD podpísaná nie je, Dzurinda nestíha priateľa Saktora uisťovať, že sociálny dialóg bude pokračovať.
Svojím spôsobom aj má pravdu. Už 1. mája na veľkej odborárskej demonštrácii v Bratislave môže napríklad debatovať s ožranmi, držiacimi nad hlavami transparenty "Cigáň Dzurinda". Z tribúny bude dialóg moderovať Ivan Saktor.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
