amerického denníka Washington Post, takáto bomba by bola slabšia ako súčasných 6000 hlavíc v nukleárnom arzenále USA. Bola by však schopná preniknúť hlboko do zeme bez toho, aby spôsobila veľké straty medzi civilným obyvateľstvom.
Precízne riadená bomba v sile piatich kiloton, čo predstavuje menej ako polovicu výbušnej sily bomby zhodenej na Hirošimu, dokáže zničiť múr hrúbky deviatich metrov. Experti však predpokladajú, že bomba spôsobí rozsiahle rádioaktívne zamorenie a nehodí sa ako zbraň prvého úderu.
Podľa informácií Washington Post vývoj novej zbrane podporujú vysokostavení členovia novej americkej vlády. V USA totiž rastú obavy, že Irak by mohol svoj bohatý arzenál biologických a chemických zbraní ukrývať práve v podzemných bunkroch.
Ako ďalej konštatuje Washington Post, výskum a vývoj tohto typu bomby zakázal Kongres USA pred siedmimi rokmi. K rozhodnutiu viedla členov Kongresu snaha nemazať hranicu medzi konvenčnými a jadrovými zbraňami. Prvé objednávky na štúdie o zbraniach proti podzemným cieľom sa objavili v uplynulom roku.
USA nevyvíjali novú atómovú zbraň od 80. rokov. Podzemné nukleárne testy boli zastavené v roku 1992. Washington vydá každoročne 4,5 miliardy dolárov na údržbu svojho vojenského jadrového arzenálu. Nová precízna bomba by mohla podľa názoru prominentných vedcov uzrieť svetlo sveta aj bez nových testov, píše denník.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
