nechýba sneh, ale nečakané ochladenie tu vytvorilo zvláštnu atmosféru. Čerstvý poprašok, k tomu nočná fujavica a v nedeľu ráno sa hotely kúpali vo vani azúrovej oblohy. "Napriek zime bol v sobotu areál preplnený. Odhadujeme, že prišlo okolo 2,5 tisíc ľudí. Podmienky na lyžovanie sa výrazne zlepšili, preteky, karnevalový sprievod v maskách, všetko perfektne vyšlo. Folklórny súbor Litptov a Štrbianček hostí rozohriali, nechýbala dychová hudba Popradčanka a keď zahral Drišľak, ešte aj slnko vyšlo," povedal na margo sviatočného víkendu riaditeľ hotela FIS Peter Žiška a dodal, že veľkonočnej atmosfére na Štrbskom Plese naozaj nič nechýbalo. Okrem malého detailu, v nedeľu v hoteli netiekla voda. Vlani to bol ešte väčší pech, trucovala totiž v pondelok ráno a záujemcovia o plné vedrá museli utekať do potoka. Každoročný trapas síce Východoslovenské vodárne a kanalizácie nakoniec zvládli, ale fakt sa tomu dalo predísť. Mrzlo totiž varovne dlho...
"V Batizovciach bývam, za nič ma nemajú, na druhej dedine dievča mi dávajú," spievali členovia folklórnej skupiny Lajblík a ich sýte hlasy vracal ozvenou mohutný štít Patrie. Hrajú a spievajú takmer desať rokov, sú nekonvenční, nedržia sa zubami-nechtami "čistého" folklóru, ale hrajú pre radosť, čo si kto rozkáže. Je to skutočne rodinná muzika, nechýbajú v nej štyria bratia - Laco, Jano, Jožo a Cyril Františkovci. Na Štrbskom Plese voľakedy začínali, hoci sa tu otočí veľa folklórnych skupín, Lajblík to vie roztočiť. Len malá poznámka, Slováci vraj len robia, robia a robia, celkom sa zabudli baviť. Preto majú hudobníci najväčšiu radosť, keď ľudia spievajú s nimi, požiadavkám publika prispôsobili aj svoj repertoár. Studený šál v nedeľu čoraz väčšmi a väčšmi omotával hory, ženičky z Batizoviec svoje pekné veľkonočné košíky museli rozložiť priamo v hoteli FIS, taká kosa bola v areáli. Hoci zvyčajne svoje typické vyškrabávané vajíčka robievajú vonku, chlad srnky zahnal do tepla hotelových interiérov. Veselá nedeľa dunela ako lavína, lyžiari vychutnávali snehovú nádielku a Štrbské Pleso znovu a znovu dokazovalo, že druhú špičku návštevnosti v nijakom prípade neprepasie.
Veľkonočné sviatky využilo na návštevu hôr veľa domácich (ak rozmaznanú Bratislavu ešte počítame za naše slovenskô mesto), hoteliéri nemali prečo reptať, veď o akceleráciu domáceho cestovného ruchu sa vraj snažíme všetci. Štrbské Pleso má, na rozdiel od iných tatranských končín, pomerne málo zničených budov, beznádejne však chátra napríklad hotel Kriváň na Podbanskom, kde hotelovú vlajku drží hore koncom už len hotel Permon. Z jeho okien je jeden z najkrajších výhľadov na vrchol Kriváňa. Symbolická hora, opradená mýtom národných výstupov, si však má prečo poplakať. Cestovný ruch a turizmus všade stavajú na národnej postati, koniec-koncov turistov láka práve miestny imidž. V spolupráci s Podtatranským osvetovým strediskom v Poprade (POS) chcú dať hoteliéri Štrbskému Plesu typický slovenský rámec (halušky nestačia) a na rad príde nielen sadenie stromčekov, či kosenie trávy, ale začiatkom prázdnin aj Dni zručnosti, kedy mladí majstri remesiel z učňovských škôl dokážu, že sú nádejní kováči, rezbári, čipkári, zlatníci. Nemých kameňov je v horách dosť, treba sem dostať živých ľudí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
