vedúci pracovník, vlastník fabriky alebo občan demokratického štátu sa stáva impulzívnym, správa sa ako divá zver. Máme predsa mozog, tak najprv rozmýšľajme, potom konajme. Trápime sa obrovským nárastom kriminality, ale spomeňme si, ako si náš malý štát rozdelili niekoľkí jedinci, za korunu sprivatizovali a iní len bezmocne nadávali. Vtedy sa na Slovensku udomácnila tichá nenávisť, ktorá prerástla do otvorenej. Nenávidia sa kamaráti, rodiny, prestáva normálna komunikácia medzi ľuďmi. Teda to, čo sme si sami zasiali, teraz zbierame ako plody tohto vývoja. Za totality sa nechodilo voľne do kostolov. Ani ich nebolo toľko, ako teraz. Používame ich skutočne na modlitby, alebo je to len spoločenská prestíž, ísť do kostola? Veľa miesta v kostoloch nemajú ani prirodzene zmýšľajúci duchovní, ktorí sú príkladom svojim čistým životom. Namiesto nich sa kazateľnice stávajú miestom na opakovanie nenávistných slov politikov a rozsievanie nenávisti. Opäť však platí to známe: čo zaseješ, to budeš žať. Všetko začína vo vnútri človeka. Ak budem nenávistne rozmýšľať o svojom partnerovi, myslíte, že ma bude milovať? Ak budem závidieť priateľkám, myslíte, že mi budú priať šťastie? Ak budem inému klamať, odpovedia mi oni pravdivo? Buďme teda zhovievaví ku všetkým, aj oni nám budú zhovievavejší. Vážme si rozmanitosť charakterov, pretože máme možnosť ich spoznávať. Pred začiatkom každého dňa si dajme jedno krásne heslo: Ešte som nestretol človeka, ktorého by som nemal rád. Pri takýchto prekrásnych myšlienkach môžeme očakávať v krátkom čase pokoj, lásku, harmóniu aj prosperitu.
Autor: Mária Kamenická, Čierne Pole
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
