sídlom v Košiciach, si podpredseda vlády pre ekonomiku a garant reformy verejnej správy vo vládnom kabinete Ivan Mikloš myslí, že tento postoj je nesprávny. Vláda však akceptovala postoj samospráv a niektorých ďalších inštitúcií Rožňavského okresu, ale podľa odborných kritérií je zmysluplnejšie, aby Rožňava patrila do regiónu Gemer-Novohrad. "Ja osobne som vo vláde hlasoval za toto riešenie, ktoré však nezískalo dostatočnú podporu," povedal pre Gemerský denník vicepremiér. Kabinet M. Dzurindu prijal pri hlasovaní o novom členení Slovenska úzus, že súčasné okresy nebudú deliť a podľa I. Mikloša by to prinieslo isté komplikácie. "Reforma verejnej správy je jedným z nástrojov riešenia nezamestnanosti a zmenšenia rozdielov medzi regiónmi," uviedol I. Mikloš. Jedným z nástrojov regionálneho rozvoja je aj systém zdaňovania podnikateľských subjektov pôsobiacich v oblasti postihnutej vysokou mierou nezamestnanosti. "Regionálne samosprávy by mohli dávať prirážku k dani zo zisku. Samozrejme, že daň by bola nižšia ako v súčasnosti a v zaostalejších regiónov by ju naopak znížili," podotkol I. Mikloš. Podľa jeho slov je jedným z argumentov SDĽ, ktorým brzdí reformu verejnej správy, aj postoj k vytvoreniu dvanástich krajov skutočnosť, že práve ľavičiari by prišli o rozhodujúce slovo vo väčšine súčasných okresov. Práve v regiónoch má SDĽ veľmi silné zastúpenie. "Rezorty, nielen tie, ktoré sú riadené SDĽ, presadzujú špecializovanú štátnu správu a popri tom aj zachovanie okresných úradov. To je neudržateľné, lebo by to znamenalo duplicitu úradov a nárast počtu štátnych úradníkov na miestnej úrovni," dodal podpredseda vlády. Nákladovosť decetralizácie je podľa vicepremiéra iba jedným zo štrnástich kritérií, ktoré rozhodli o členení Slovenska. V konečnom dôsledku bude reforma znížením nákladov verejných financií vydávaných na štátnu správu. "Ale iba v tom prípade, že bude urobená dôsledne," dodal I. Mikloš.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.