ľudí, bledulu jarnú môžu Zemplínčania stretnúť len na južnom úpätí pohoria Vihorlat. Rozkvitá tak masovo, že v roku 1954 jej stanovištia pri Jovse boli vyhlásené za prírodnú rezerváciu Pod hrabinami. Kvety bledule jarnej sa podobajú na snežienku, ale majú na rozdiel od nej zvončekovitý tvar a na každom okvetnom lístku na konci zelenožltú škvrnu, ktorá jej dodáva krásu a nežnosť. Názov jej dal už v 19. storočí český botanik Presl a podržala si ho dodnes. Dokonca aj jej vedecký názov - Leucoium vernum, vychádza z jej charakteristickej bielej farby. Leucos znamená v gréčtine biely. Bleduľa jarná patrí k európskym mediteránnym druhom, rastúcim v južnej a strednej Európe. Vyrastá z cibuľky a obľubuje vlhké lužné lesy a aluviálne močaristé lúčky pri horských potokoch. Takéto podmienky nastávajú skoro na jar, keď sú pôdy podmáčané vodami Mysliny z roztopeného snehu Vihorlatu. Popri bleduliach tu kvitnú aj snežienky, ladoňky, v preliačinách blyskáče, krivce a od apríla veľmi vzácna karmínovočervená korunka strakatá. Z fytogeografického hľadiska má lokalita Pod hrabinami neobyčajný význam a vedeckú hodnotu. Aj keď bleduľa jarná rastie v inundačnom území pri Ptrukši, Veľkých Slemencoch, Boťanoch, sporadicky pri Porostove, Tašuli, Úbrež a Sliepkovciach, na celom Slovensku sa vyskytuje len Po hrabinami. Je to zemplínsky endemit a zaslúži si mimoriadnu pozornosť a ochranu. Bleduľa jarná je zákonom chránená rastlina a jej trhanie je priestupkom s pokutovou hodnotou 2100 korún na jedinca. Napriek tomu je bleduľa jarná, tak ako mnoho iných vzácnych rastlín, na ústupe. Príčinou je nekontrolované odvodňovanie lúk, lesných výrubov, v rozorávaní a rekultiváciach. Veľa škody narobia "predavači" na trhoch, ktorí v honbe za ziskom, drancujú stanovištia bledulí. Na prejav pozornosti najbližším je veľa iných kvetov. Nechajme bledule tam, kde patria, v prírode. Zachráňme ich aj pre budúce generácie
Autor: Č. Čermák, Košice
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
