sa ženy všetkých slovenských domácností spolčili do jedného veľkého upratovačského "gangu". Umývali sa okná, prášili koberce, leštil nábytok, nakupovalo a varilo sa... Výsledkom boli zodreté ruky, bolesti chrbta, hlavy... a samozrejme, čistučký byt! Naozaj netuším, kde pramení tento náš zvyk znepríjemňovať si ktorékoľvek sviatky roka enormným množstvom domácich prác. Pre mňa je slovo sviatok pojmom, za ktorým by sa malo skrývať pár dní oddychu, po ktorých sa plní novej energie vrátime znovu do práce. Nemyslím si, že niečo takéto je možné, keď Veľkonočné sviatky zasvätíme svojmu príbytku namiesto toho, aby sme ho zasvätili tradíciám. Na podstatu sviatkov sa jednoznačne zabúda. Z Vianoc sa robí biznis a z Veľkej noci jarné upratovanie. Podľa mňa, ak už tradície zachovávate, mali by ste ich zachovávať poriadne a nezamieňať si ich s dovolenkou, ktorú si vyberiete na rekonštrukciu svojho príbyku. Nabudúce si skúste urobiť štátny sviatok aj u vás doma. Pravdepodobne sa vaše okná nebudú lesknúť tak ako tomu bolo tohto roku, ale možno sa vám podarí čosi oveľa podstatnejšie. Oddýchnuť si a vychutnať pár dní voľna s vašou rodinou. Ešte k tým mokrým sviatkom. Tradície sú dobrá vec a mali by sa zachovávať. Oblievanie dievčat je pekným zvykom, ak vás oblejú čistou vodou vo dvore vášho domu. Trochu pesimistickejší názor mám na oblievanie v bytovkách, kde to neraz "odnesú" steny, koberec alebo susedia bývajúci pod vami. Nehovoriac už o novodobom oblievaní lacnými veľkonočnými voňavkami, ktoré majú s vôňou prichádzajúcej jari pramálo spoločného. Aby som nezabudla. Aj vám sa stáva, že sa na Veľkonočný pondelok pri vašich dverách objaví niekto, koho ste celý rok nestretli, prípadne niekto, koho ste v živote ani nevideli? Alebo do konca niekto, kto je tak "pod obraz", že by ho nespoznala ani vlastná matka? A tradície sa kdesi strácajú...
Autor: Rožňava
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
