privatizácie Slovenskej sporiteľne (SlSp). Zápas medzi Fondom národného majetku (FNM), ktorý mal na dlhopisy už dávnejšie "priklepnuté" 4 mld. Sk, a Sociálnou poisťovňou (SP), ktorá zahlásila priebežnú neschopnosť vyplácať penzie, "vyriešila" tentoraz zahraničná pôžička 150 miliónov EUR - samozrejme, so štátnou zárukou. Problém a otázka iba je, dokedy je ešte možné navyšovať astronomický štátny dlh a prejedať unikátne a nikdy viac neopakovateľné výnosy z privatizácie.
Situácia, ktorú minulý týždeň tak šalamúnsky rozlúskla vláda, je viac ako bizarná. Dve "verejnoprávne" inštitúcie, za záväzky ktorých do posledného haliera ručí štát, sa pobili o tie isté peniaze pre tých istých ľudí - keďže dlhopisy bude FNM podľa zákona vyplácať prednostne najstarším občanom. Hovoríme o tom FNM, ktorý by sa z privatizácií mal nadúvať do prasknutia. Kabinet napokon kosť zo sporiteľne "spravodlivo" rozlomil, keď celé 2 miliardy preveksloval do SP. Takže apríl je v suchu. Akurát vo vzduchu visieť zostalo, že čo bude v máji. Teda s SP, ktorá sa dostáva do štádia chronickej platobnej neschopnosti. FNM má po pôžičke údajne zdroje na vyplácanie do 1. júla.
Insolvenciu oboch inštitúcii vyprodukovali nezodpovední a nekompetentní politici. Všetci normálni ekonómovia dávno vystríhali, že dôchodky nie je možné ďalej zvyšovať, tobôž nie o 10 percent. To nie je o sociálnej necitlivosti, to je proste o výkonnosti tejto ekonomiky. Ale u poslancov sa rozumu a zodpovednosti, keď beží o preferencie, nedorežete: Populistická väčšina v parlamente presadila valorizáciu dôchodkov zoči-voči výpočtom, že SP by mala problémy, aj keby sa nezvyšovalo. Darmo Schmögnerová zúfalo bedákala, že najprv treba zistiť príjmy SP a až potom hlasovať. A sám vtedajší šéf SP Lipták sucho na pléne odprednášal, že v r. 2001 sa základný fond dôchodkového zabezpečenia prepadne do deficitu 18 miliárd.
Poslanci vo vleku SDĽ navyše na tej istej schôdzi ešte zrušili platby pracujúcich dôchodcov do fondov. Vyšpekulovali to, koťuhy, ako len oni vedia; na jeseň spokojne navýšili odvody (veď podnikatelia majú z čoho) a zvyšok hodili na privatizáciu SPP, z ktorej sa prípadná diera vykryje. Táto privatizácia ale mešká a s dosť vysokou pravdepodobnosťou z nej do konca 2001 žiadne príjmy neuvidíme. Ale keby aj boli - je jednoducho absurdné a nemravné navršovať výplaty dôchodkov zo systému, ktorý je v troskách, a to vysávaním neopakovateľných príjmov z privatizácie. Podľa najtriezvejších odhadov, ktoré sú odvodené z najoptimistickejších prognóz vývoja nezamestnanosti, SP vyrobí do roku 2006 sekeru 70 mld. A čo potom??
Dlhopisy sú ďalšou eklatantnou ukážkou rozhodovania pri totálnom zatemnení mozgov. Vymyslel ich Mečiar ako pomstu, že sa Moravčíkova "dočasná vláda" odvážila rozbehnúť druhú vlnu kupónky. Absolútne neštandardný a ekonomicky scestný manéver nielen otvoril dvere obskúrnej privatizácii v rokoch 1994-98, ale navyše postavil FNM pred záväzok rozdať do 31. 12. 2001 medzi obyvateľstvo miesto akcií podnikov ťažké miliardy. Pritom, keď nastupovala táto garnitúra, mal FNM disponibilný majetok - nie hotovosť! - ani nie 8 mld. Sk.
Bolo a dodnes zostalo jasné, že jediné krytie je z výnosov z privatizácie. Čiže čisté prejedenie majetku. Aj s morovými inflačnými dopadmi, ktoré vrhnutie cca 30 mld. Sk do spotreby napokon bude mať. Isté je totiž toľko, že dôchodcovia, nezamestnaní a spol. peniaze neinvestujú do akcií, ani nevrazia do úspor. Napriek tomuto Dzurindova vláda v januári 2000 hlúpo odvrhla možnosť alternatívnych spôsobov umorenia dlhopisov - napr. ich transformácie späť do akcií. Hoci by to bolo absolútne legitímne; boli to totiž Vladimír Mečiar so Sergejom Kozlíkom, ktorí prví zmenili pravidlá v priebehu hry. (Predsa na rozbehu 2. vlny nikto nehovoril o výplatách "na drevo".)
Naša premúdra a predposraná vláda však radšej rozhodla, že politicky legitimuje chuligánstvo predchodcov. A preto teraz predseda FNM Kojda nerobí nič inšieho, iba naháňa hotovosť. Momentálne mu chýba "maličkosť", cca 20 miliárd, keďže stále tá istá vláda zároveň ešte aj mešká s predajom VÚB, IRB, SPP a spol., ktoré sa majú prejesť.
Tragédiou je, že jednorazové príjmy z privatizácie majú iba dve rozumné určenia: Splácanie štátneho dlhu a investovanie do reforiem, predovšetkým samotného dôchodkového systému, ktorý - vid vyššie - už bude mesiac čo mesiac odkázaný na transfúzie. Politici však rozhodli inak - peniaze slávnostne prežerieme. A to, čo sme sledovali minulý týždeň, je dôsledok, keď dve verejnoprávne ustanovizne sa zabíjali o to, ktorá dostane "predkrmné právo".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
