súboja Steel Transu s podbrezovskými Železiarňami domáci o potrebné dva body napokon prišli. V nasledujúcom zápase pod Urpínom Ličartovčania uhrali bezgólovú remízu. Vychádzajúc z referencií o stretnutí a vzhľadom na priebeh duelu s Duklou Banská Bystrica, hostia mohli pokojne získať i viac...

"Veruže mohli," potvrdil nám po návrate z dejiska zápasu asistent ličartovského trénera Jaroslav Galko. "Zachytili sme hlavne jeho úvod. Akurát, že efektivita koncovky znovu absentovala."

Duklu ste prekvapili nielen nástupom, ale predpokladáme i rozostavením hráčov na ihrisku. V porovnaní s tým, čo ste forsírovali z hľadiska herného spôsobu doteraz, na Štiavničkách to bola rapídna zmena. Čo vás k nej viedlo?

"Správny postreh. Zmenili sme herný spôsob v tom zmysle, že vystužením obrany a cez protiútoky sme chceli domácich zaskočiť. Voľakedy Steel Trans, pravda, s inými hráčmi, takto hrával. No i tentoraz nám brejkové situácie vychádzali. Kizák, tuším už v 10. minúte mieril do brvna. Mieriť tak o pár centimetrov nižšie, boli by sme viedli. O chvíľu si jedinú gólovú šancu vypracovali i domáci. Neskôr sme ich mali viac na našich kopačkách."

Takže o vzrušujúce okamihy núdza pod Urpínom nebola?

"Pravdupovediac, veľa ich nebolo. Dobré možnosti mal Pagor. Ešte lepšiu Andraščík. Do šance sa dostal i Majoroš. Futbal to nebol ale pohľadný. Skôr naopak. Chvíľami upadal do podpriemeru. I zásluhou zlého trávnika a silného nárazového vetra."

Hral ličartovský tím predsa len lepšie, než v predchádzajúcom domácom stretnutí, v ktorom nevyužil početnú prevahu a v závere umožnil hosťom z Podbrezovej vyrovnať?

"Železiari na rozdiel od banskobystrických vojakov boli podstatne iným súperom. Dukla nás zvlášť nepreverila. Vari i preto nebol náš výkon dobrý. V porovnaní s predchádzajúcimi vari najslabší jarný. Predtým sme zahrali viackrát dobre a vyšli naprázdno. Teraz stačilo málo na bod... Sám si takéto paradoxy neviem vysvetliť. V príprave boli výsledky i dobré výkony. Žiaľ, keď ide začalo ísť do tuhého, všetko sa razom obrátilo. Keďže sme tesne nad zostupovým pásmom, hádam na hráčov vplýva psychický tlak. S tým sa ale musia vyrovnať sami."

A čo vedenie klubu, to vás trénerov, obrazne povedané, netlačí ešte k múru?

"Po zápase s Podbrezovou si trénera J. Vukušiča i mňa pozval prezident Steel Transu Blažej Podolák. Nie "na koberec" ako by si azda niekto myslel. Naopak. Jeho slová vyzneli skôr povzbudzujúco ako zatracujúco. Skrátka, nik u nás nepanikári, ale verí, že pod zostupovú čiaru v tabuľke Steel Trans nepadne."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.